Autorka filmu o STVR: Vnútorný odpor je veľmi dôležitý. Ja by som asi zostala
Režisérka Sára Prokopová debutuje s dokumentárnym filmom Preladenie, ktorý zachytáva zmenu verejnoprávnej RTVS na štátnu STVR za štvrtej vlády Roberta Fica. Slovenskú premiéru bude mať v utorok na festivale Jeden svet a ešte tento mesiac ho čaká aj medzinárodná premiéra.
„Zaujímalo ma odhodlanie ľudí a ich odvaha, práve preto, že agresívna rétorika politikov aj voči novinárom sa stala normou,“ hovorí v rozhovore pre SME režisérka Sára Prokopová o svojom debutovom filme Preladenie.
Zvykli ste sledovať verejnoprávnu televíziu pred politickými zásahmi a zmenou zákona o STVR po parlamentných voľbách 2023, ktoré zaznamenávate vo vašom filme?
Na strednej škole som bývala s mamou, ktorá mala veľký televízor a občas som si STVR pustila práve tam. Dodnes je to tak, lebo bývame päť minút od seba. Nebolo to vedomé, skôr zvyk sadnúť si večer k televíznym novinám, následne si pozrieť film bez reklám a stráviť spolu príjemný večer.
Potom ma ako formujúcu sa filmárku zaujímal najmä program na Dvojke, kde bolo možné vidieť novinky zo slovenskej kinematografie, ktorých je televízia koproducentom. Bez koprodukcie s verejnoprávnou televíziou by na Slovensku nevzniklo toľko filmových projektov, a preto je pre naše prostredie veľmi podstatná. Už na vysokej škole sme teda boli vedení k tomu, aby sme televízne prostredie vnímali ako priestor na naše budúce uplatnenie. Aj z tohto dôvodu by som si veľmi želala, aby STVR zostala priestorom slobodnej kreativity a bola zárukou obsahovej aj formálnej kvality, nie zdrojom komerčného obsahu.
Ale na filme Preladenie sa STVR ako koproducent nepodieľala. Uchádzali ste sa o to vôbec?
Nie a ani sme sa o to nesnažili. Vyžadovalo by si to obrovské množstvo energie a času, ktoré by s veľkou pravdepodobnosťou vyústilo do neúspechu. Radšej sme sa v posledných mesiacoch preto venovali spolupráci, ktorú sme vyhodnotili ako potenciál s menším rizikom. Momentálne sme teda v riešení s Českou televíziou, do ktorej vkladáme veľkú nádej a čakáme len na zasadnutie rady.
V dávnejšom rozhovore pre SME ste povedali, že pôvodne ste sa chceli venovať inej téme. Ako ste nakoniec prišli k tomuto námetu?
V rámci štúdia sme mali dva roky na prípravu magisterského filmu. Mala som v pláne natočiť úplne iný film. Nechcem ho však špecifikovať, nakoľko osoba, o ktorej mal byť, o mojom zámere ani nevedela. Táto téma sa však vôbec netýkala médií, žánrovo išlo o esejistický portrét.
Preladenie teda od začiatku nevznikalo s nejakou autorskou víziou, s niečím, čo by som od začiatku mala v hlave, že takto to má vo finále vyzerať. Film vznikal intuitívne z môjho vnútorného pnutia, že sa vo verejnom priestore deje niečo, čo je potrebné zaznamenať do budúcnosti ako dôkazový materiál.
A kto s týmto námetom teda prišiel?
Môj pedagóg Robert Kirchhoff, ktorému som za to veľmi vďačná. Súkromne som chodievala na protesty proti konaniu súčasnej vlády, vrátane návrhu zákona o televízii a rozhlase. Vtedy sme spolu so študentmi filmových škôl napísali aj otvorený list na obranu RTVS, ktorý som prečítala verejne na jednom z protestov. Vôbec som vtedy nepremýšľala nad tým, že by som o dianí v STVR natočila film. Robo na mne však videl, v akej vnútornej tvorivej stagnácii sa nachádzam a že sa nedokážem venovať téme, ktorú som si pôvodne na magisterský film zvolila. Spýtal sa ma, či by som nechcela točiť o STVR, keď ma dianie v nej vnútorne škrie a venujem sa tomu vo voľnom čase.
Šla som do toho ako „tabula rasa“, prirodzene ma to zaujímalo, mala som kopec otázok a zisťovala som za pochodu odpovede. Nestaviam sa preto ani do pozície odborníčky na médiá. Ale prirovnám to asi k tomu, že človek naozaj nemusí byť vo vesmíre, aby vedel, že Zem je guľatá. Čo je aj taký odkaz pánovi Machalovi, ktorý sa vo filme spomína tiež.
