Terchovská muzika zdomácnela aj vo Valči, obci venovali informačný panel
Terchovská muzika, ktorá je od roku 2013 zapísaná v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO, má svoje miesto aj vo Valči. Na sviatok svätého Václava tu sprístupnili informačný panel venovaný tomuto jedinečnému hudobnému umeniu, ktoré do obce z Jánošíkovho rodiska priniesla rodina Rybárovcov.
Korene terchovskej muziky siahajú do konca 19. storočia, keď sa v osade Kvočkovia v Terchovskej doline formovala hudobná tradícia, ktorá sa neskôr začala šíriť do viacerých kútov Slovenska. Od 50. rokov minulého storočia prichádzali do Turca za prácou v strojárstve celé rodiny, ktoré si so sebou prinášali aj bohaté hudobné dedičstvo. Boli medzi nimi Struhárňanskovci, Hanuliakovci, Nogovci, Rechtoríkovci či Jánošíkovci. Patrila k nim aj rodina Rybárovcov, ktorá sa usadila vo Valči a významne prispela k šíreniu terchovskej ľudovej hudby v obci.
Na sviatok svätého Václava, 28. septembra, vo Valči slávnostne sprístupnili informačný panel venovaný terchovskej muzike. Panel približuje jej históriu, významné osobnosti i cestu z Terchovskej doliny do ďalších regiónov Slovenska. Nechýba ani pripomienka Václava Rybára (1950 – 2022), ktorý sa významne zaslúžil o šírenie tejto hudobnej tradície vo Valči.
Slávnostné podujatie otvoril starosta Štefan Keltoš, ktorý privítal muzikantov, kultúrneho historika a publicistu Petra Cabadaja i občanov obce. Nasledovalo vystúpenie súčasných členov terchovskej muziky s piesňami zo svojho repertoáru. Peter Cabadaj, rodák z Terchovej, medzi jednotlivými vystúpeniami priblížil zaujímavosti z histórie tohto jedinečného hudobného umenia.
Valčianska rodina Jozefa Rybára (1919 – 1998) a jeho druhej manželky Štefánie (1928 – 2026), rodenej Janíkovej, pochádza z Terchovskej doliny. Jozef sa narodil v osade Ploštín u Tižincov a jeho manželka Štefánia v osade Šípková. Jozefovým pôvodným zámerom bolo usadiť sa v rodnej osade Ploštín. Tam sa rodine narodili tri deti – Ľudmila, Václav a Bernard. Už v tomto období sa Jozef venoval tradičnej terchovskej inštrumentálnej hudbe a spolu so svojimi bratmi vystupoval pod názvom Rybárovci.
V osade mal podľa spomienok rodiny zabezpečený pozemok a pripravené okresané drevo na stavbu domu. Jeho otec však drevo bez synovho vedomia predal, čo Jozefa nahnevalo. Na odporúčanie vzdialeného príbuzného Adama Malachovca sa preto v roku 1954 rozhodol presťahovať s rodinou do Valče.
Spočiatku našli dočasné útočisko u Mazancovcov, v komôrke ich rodinného domu. Po niekoľkých rokoch Jozef odkúpil pozemok, na ktorom si postavil rodinný dom a hospodársku budovu. Vo Valči sa rodine narodila aj dcéra Janka.
Hudbe sa venoval doma, kde si spočiatku hrával sám. Občas ho na base sprevádzal Ján Kubala. Lásku k hudbe po ňom zdedil aj syn Václav, ktorý sa neskôr krátko predstavil aj v SĽUK-u. Jozef sa aktívne zapojil do kultúrneho života obce a spolu so synom Václavom vystupoval v 70. rokoch minulého storočia v kultúrnom programe na celookresných družstevných dožinkových slávnostiach na Dielci.
Významným medzníkom v hudobnom živote rodiny bol rok 1989, keď Rybárovci založili vlastnú ľudovú hudbu. Jej základ tvorili otec Jozef a syn Václav. Jozef hral na husliach druhý hlas, zatiaľ čo Václav sa ujal basy. K rodinnej muzike sa pridali aj ďalšie generácie – najmladší vnuk Jozef pôsobil ako predník, teda vedúci muzikant, a druhý vnuk Lacko hral kontráš.
Osobitné miesto v šírení ľudovej terchovskej hudby vo Valči patrí Jozefovmu synovi Václavovi Rybárovi (1950 – 2022), ktorý významne prispel k zachovávaniu a popularizácii tejto hudobnej tradície. Spolu so svojimi synmi Ladislavom a Jozefom sa viackrát predstavil v programoch organizovaných Miestnym odborom Matice slovenskej vo Valči, medzi ktoré patrili Echo heligónky a Spieva naša rodina. Ich muziku bolo možné počuť na viacerých miestach a na prelome 90. rokov sa predstavili aj v Litve, kde účinkovali na folklórnom festivale.
Informačný panel v centre Valče tak nie je iba pripomienkou histórie terchovskej muziky, ale aj poctou rodine Rybárovcov, ktorá svojím pôvodom, hudobným umením a dlhoročným pôsobením zanechala výraznú stopu v kultúrnom živote obce.
