Prinášajú radosť tam, kde ju často zatieni strach a choroba. Za pomoc iným získal významné ocenenie
Kanisterapii sa venuje takmer dvadsať rokov. Miroslav Suja so svojimi psami prináša radosť deťom, seniorom aj ľuďom v náročných životných situáciách. Za túto prácu získal ocenenie Animal Hero Slovakia 2026, ktoré vníma ako uznanie pre celé Canisterapeutické združenie Slovensko.
Suja začal s kanisterapiou v roku 2007. K tejto práci ho priviedla kamarátka Veronika Maňková. „Jedného dňa mi jednoducho oznámila, že ma prihlásila na školu. Bol to pre mňa mierny šok, ale dnes môžem povedať, že toto rozhodnutie vôbec neľutujem,“ spomína.
Štúdium špeciálnej pedagogiky dokončil na Masarykovej univerzite v Brne. Dnes je diplomovaným kanisterapeutom a lektorom, venuje sa aj príprave nových tímov.
Ocenenie udeľuje iniciatíva Zvierací ombudsman. „Je to pre mňa veľká česť a zároveň zadosťučinenie, že si niekto všimol moju dlhoročnú prácu a ocenil ju. Hoci bolo ocenenie udelené mne osobne, vnímam ho ako uznanie práce celého Canisterapeutického združenia Slovensko a všetkých našich tímov. Patrí našim členom aj zvieracím kolegom, ktorí spolu s nami pomáhajú ľuďom,“ povedal pre MY Zvolen.
Združenie má sídlo v Budči pri Zvolene, pôsobí však po celom Slovensku. Okrem psov zapája do aktivít aj kozu Megi a spolupracuje s kolegami venujúcimi sa práci s dravými vtákmi.
Za kanisterapiou nie je len kontakt so zvieraťom. Dôležitá je príprava, stanovenie cieľa stretnutia aj spolupráca s personálom zariadenia. „Nestačí iba prísť s milým psom. Dôležité je vedieť, prečo do konkrétneho prostredia prichádzame, čo chceme človeku priniesť a čo pri tom potrebuje náš zvierací kolega,“ zdôrazňuje Suja.
Pes musí zvládať stretnutia s rôznymi ľuďmi, nečakané pohyby, rozličné zvuky aj nové prostredia. Samotná poslušnosť na takúto prácu nestačí. „Ak o takúto prácu nemá záujem, treba to rešpektovať,“ hovorí o hraniciach zvierat.
Pri príprave tímov Suja dbá na to, aby psovodi vedeli vyhodnotiť správanie psa a reagovať na potreby klienta. „Nadšenie je dobrý začiatok, ale musí sa spojiť s vedomosťami a zodpovednosťou,“ približuje.
Kanisterapeutické tímy pracujú s deťmi vrátane onkologických pacientov, so seniormi aj klientmi sociálnych služieb. Navštevujú tiež školy a predškolské zariadenia.
Za roky praxe si Suja uchoval množstvo spomienok. Medzi najsilnejšie patria stretnutia s deťmi na onkológii v Banskej Bystrici. Spomína na Terezku a jej tanec po liečbe, ale aj na malého Teuška, ktorý miloval psov. V pamäti mu zostala aj šestnásťročná Emka. „Tieto stretnutia a vzťahy vo mne zostávajú. Sú súčasťou môjho života a pripomínajú mi, akú hodnotu môže mať spoločná chvíľa,“ dodáva.
Kanisterapia sa podľa neho môže na Slovensku rozvíjať vďaka vzdelávaniu, spolupráci so zariadeniami aj dôrazu na kvalitu práce. Za dôležité považuje, aby si zariadenia overovali pripravenosť ľudí a ich zvierat. „Aj v tejto oblasti sa môžu objaviť ľudia bez dostatočných vedomostí, ktorí si neuvedomujú, že nevhodným postupom môžu spôsobiť viac škody ako úžitku.“
Keď v roku 2007 začínal, nepredpokladal, že pri kanisterapii zostane takmer dvadsať rokov. „Možno aj preto, že svoju prácu robím srdcom a stále v nej nachádzam zmysel. Verím, že poctivou prácou, vedomosťami a citlivým prístupom môžeme ľuďom prinášať pomoc, blízkosť a chvíle radosti aj v náročných obdobiach,“ opísal.
