O európske štipendiá je rekordný záujem. Vedcov však Európa udrží len ťažko
Komisia pridáva 210 miliónov eur na štipendiá Marie Curie-Skłodowskej pre ďalších 700 doktorandov a postdoktorandov.
Keď Maria Skłodowska v roku 1891 odchádzala z Varšavy do Paríža, veľmi na výber nemala. V Poľsku pod ruskou nadvládou ženy na univerzity neprijímali. V Paríži vyštudovala, zostala tam a ako prvá žena získala Nobelovu cenu.
Program EÚ, ktorý dnes nesie jej meno, podporuje vedcov, ktorí sa za výskumom sťahujú cez hranice. A záujem oň je rekordný. Do tohtoročnej výzvy na postdoktorandské štipendiá programu Marie Curie-Skłodowskej (MSCA) poslali vedci z celého sveta takmer 22-tisíc žiadostí, najviac zo všetkých výziev rámcových programov EÚ za viac ako 40 rokov.
Komisia na rekordný záujem reaguje novým balíkom peňazí. Do programu MSCA, hlavného nástroja EÚ na podporu kariéry doktorandov a postdoktorandov, pridáva viac ako 210 miliónov eur.
Ďalšie peniaze do vedy
Podporu tak má získať viac ako 700 ďalších výskumníkov. Program, ktorý v roku 1996 podporoval okolo 800 výskumníkov ročne, ich dnes pomáha približne ôsmim tisícom. Postdoktorandské štipendiá sú určené pre vedcov najviac osem rokov po doktoráte.
Peníze sú súčasťou iniciatívy Choose Europe for Science. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen ju spustila v máji 2025 na parížskej Sorbonne s balíkom 500 miliónov eur na roky 2025 až 2027 a s cieľom urobiť z Európy magnet pre vedcov z celého sveta. Prišla v čase, keď podľa bruselského think-tanku Bruegel dostala politika Trumpovej administratívy americký výskum pod tlak, okrem iného škrtmi vo verejnom financovaní vedy.
„Výskumníci si vyberajú Európu,“ vyhlásila von der Leyenová 1. októbra, keď Komisia oznámila ďalšie peniaze.
Európa boduje u čínskych vedcov
Komisia sa môže oprieť aj o čísla zo svojej novej správy o výkonnosti vedy, výskumu a inovácií v EÚ (SRIP 2026). Z čínskych výskumníkov, ktorí odišli buď do EÚ, alebo do USA, si v roku 2025 vybralo Európu 53 percent, kým v roku 2023 to bolo 35 percent. Európa tak po prvý raz predbehla Spojené štáty ako ich obľúbenejší cieľ.
Správa ukazuje aj ďalší rozdiel. Európa priťahuje najmä skúsených vedcov s viac ako desaťročnou praxou, pri ktorých už príchody prevyšujú odchody. Mladších výskumníkov však EÚ láka a udržiava ťažko.
Bruegel označil iniciatívu Choose Europe už pri jej spustení za správny krok, no varoval, že očakávania musia byť realistické. O špičkových vedcov Európa s Amerikou platmi súperiť nevie. Špičkový vedec na Kalifornskej univerzite si podľa odhadu ekonóma Luisa Garicana, ktorý Bruegel cituje, zarobí ročne pol milióna až viac ako milión dolárov. Najlepšie platení profesori na popredných európskych univerzitách majú zvyčajne najviac 75-tisíc eur.
Etablovaným vedcom preto Európa ponúka skôr peniaze na výskum než vyšší plat. Európska výskumná rada od mája 2025 dáva tým, ktorí presťahujú svoj výskum do Európy, až dva milióny eur navyše na laboratórium, tím či prístroje.
Štipendiá MSCA mieria inde. Najväčšiu šancu má Európa podľa Bruegelu u vedcov na začiatku kariéry, ktorí ešte nemajú stále miesto a v USA často pracujú na dočasných vízach. Práve pri nich sa jej však podľa správy Komisie zatiaľ darí najmenej.
Kariéra od projektu k projektu
Mladých vedcov trápi najmä neistota. Približne pätina výskumníkov na európskych vysokých školách pracovala podľa správy SRIP v roku 2022 na neistých zmluvách, najčastejšie v období po doktoráte. V Nemecku a vo Fínsku to bolo okolo 40 percent, na Cypre takmer polovica.
Štúdia v časopise European Review (Cambridge University Press) opisuje trend „gig science“, teda vedy ako práce od zákazky k zákazke. Takúto neistotu si podľa autorov môžu dlhodobo dovoliť najmä ľudia z privilegovaného prostredia, čo oslabuje rozmanitosť vo vede. Najviac na to doplácajú ženy, pretože prechod zo začiatku do stredu kariéry sa u nich často kryje s obdobím, keď uvažujú o deťoch.
Správa SRIP spája neistotu aj s kultúrou „publish or perish“ (publikuj, alebo zanikni), ktorá núti vedcov produkovať čo najviac článkov aj na úkor kvality. Aj to podľa nej odrádza talenty, najmä ženy, od vedeckej kariéry.
Samotné štipendium MSCA tento problém nerieši, keďže aj ono je dočasné. Komisia preto vypisuje už druhú výzvu MSCA Choose Europe for Science za 51,25 milióna eur. Peniaze z nej dostanú inštitúcie, ktoré postdoktorandom ponúknu zamestnanie aj po skončení projektu.
EÚ je podľa Komisie druhá na svete vo vedeckej produkcii. Zaostáva však pri premene výsledkov na strategické technológie, ako sú umelá inteligencia, polovodiče či cloud. Do cieľa investovať do roku 2030 do výskumu a vývoja tri percentá HDP jej chýba približne 560 miliárd eur. V roku 2024 dávala EÚ na výskum a vývoj podľa Eurostatu 2,24 percenta HDP. Komisia preto navrhuje na roky 2028 až 2034 zdvojnásobiť rozpočet rámcového programu pre výskum na 175 miliárd eur a ešte tento rok má predstaviť zákon o Európskom výskumnom priestore, ktorý sa má venovať aj kariére výskumníkov.
