Rozdiel medzi Ficovými rečami a podpisom Blanára
Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul pricestoval do Bratislavy, aby premiérovi Robertovi Ficovi pripomenul záväzky vyplývajúce z členstva Slovenska v Európskej únii a NATO. Hovorca nemeckého ministerstva pred návštevou oznámil, že témou rozhovorov budú povinnosti a zodpovednosť Slovenska, najmä vo vzťahu k Rusku a podpore Ukrajiny.
Načasovanie návštevy je výrečné. Robert Fico len niekoľko dní predtým vyhlásil, že si neželá, aby Slovensko bolo súčasťou vojnového konfliktu „kvôli nejakému článku 5“. Neskôr hovoril o „falošnej solidarite“ a v televízii spochybnil, či by spojenci Slovensku v prípade vojny vôbec prišli pomôcť.
Článok 5 Severoatlantickej zmluvy je základným princípom NATO. Nehovorí, že každý spojenec musí pri každom útoku automaticky poslať vojakov, ale stanovuje, že ozbrojený útok na jedného spojenca sa považuje za útok proti všetkým a každý člen musí napadnutému pomôcť spôsobom, ktorý považuje za potrebný.
Ak predseda vlády malej krajiny odkázanej na kolektívnu obranu verejne pochybuje o solidarite spojencov a zároveň spochybňuje solidaritu vlastnú, oslabuje dôveru, na ktorej stojí aj bezpečnosť Slovenskej republiky.
Wadephul v Bratislave uviedol, že najväčšie ohrozenie slobody kontinentu prichádza z Moskvy a najväčším nebezpečenstvom pre Európu je Putinov bojovný imperializmus. Spochybňovať tieto fakty je podľa neho nielen nesolidárne, ale aj nezodpovedné. Upozornil, že spochybňovanie odstrašujúcej schopnosti NATO vystavuje riziku všetkých spojencov.
Nemecký minister zároveň narušil ďalší pilier Ficovej mierovej rétoriky. Premiér tvrdí, že zlyhala západná stratégia zničiť Rusko cez vojnu na Ukrajine, že niektorí západní politici chcú vyvolať konflikt NATO s Ruskom a že vojna na Ukrajine nie je slovenskou vojnou.
Nemeckú vládu však nemožno obviniť, že odmieta hovoriť s Rusmi. Wadephul tri dni pred návštevou Bratislavy rokoval v New Yorku s ruským ministrom Sergejom Lavrovom. Išlo o ich prvé bilaterálne rokovanie od začiatku ruskej invázie v roku 2022. Wadephul po ňom povedal, že aj s protivníkmi treba hovoriť, ale zároveň, že Rusko neprejavilo konštruktívnu vyjednávaciu vôľu. Moskve ponúkol cestu k deeskalácii, pozitívnu odpoveď však nedostal.
Keď sa Lavrov po rozhovore vysmieval, že sa od nemeckého ministra nedozvedel nič nové, Wadephul mu odpovedal, že tak reaguje ten, kto nemá argumenty. Dodal, že Rusko nedokáže svetu vysvetliť, prečo vo vojne pokračuje, a označil ju za nezmyselnú, ktorá stojí tisíce životov.
Nemecká vláda teda nestavia svoju politiku na predstave, že s Moskvou sa nemá hovoriť. Berlín z priameho dialógu vyvodzuje, že Moskva zatiaľ neprejavuje ochotu k takému mieru, ktorý by ukončil jej agresiu. Fico počas svojich opakovaných stretnutí s prezidentom Putinom nenašiel odvahu povedať mu, že má vojnu zastaviť a zasadnúť za rokovací stôl.
Blanár podpísal viac a iné, než čo Fico hovorí
Najzaujímavejšou časťou Wadephulovej návštevy bolo to, čo podpísal Ficov minister Juraj Blanár. V slovensko-nemeckom vyhlásení sa slovenská vláda prihlásila k ďalšiemu zvyšovaniu tlaku na Rusko vrátane sankcií, k podpore Ukrajiny, energetickej diverzifikácii a posilňovaniu európskej a transatlantickej bezpečnosti. Dokument podľa ministerstva vznikol ako oficiálny rámec na pokračovanie prehĺbeného slovensko-nemeckého dialógu.
Na tomto podpise sa ukazuje najväčší problém Ficovej „suverénnej zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany“. Pred domácimi voličmi sa vedú reči o „nejakom článku 5“, „falošnej solidarite“, „vojnových štváčoch“ a „jastraboch“ a Západe, ktorý hľadá konflikt. Pri rokovaní s jedným z najdôležitejších spojencov vidíme podpis pod politiku tlaku na Rusko, podporu Ukrajiny a posilňovanie NATO.
