Dozorné rady ako trafiky? Na Slovensku kozmetička a roľník, v Česku a Estónsku výberové konania
Kozmetička, roľník či exmajiteľ firmy zapletenej do kauzy s vratkami DPH – to všetko sú nominácie štátu do dozorných rád podnikov, ktoré v posledných týždňoch odhalila Nadácia Zastavme korupciu.
Je zrejmé, že systém potrebuje zásadnú zmenu. Ľudia bez potrebnej kvalifikácie, skúseností či so spochybnenou povesťou by nemali zastupovať štát v orgánoch firiem, ktoré spolu spravujú štátny majetok v hodnote takmer 16 miliárd eur.
Nadácia odporúča zmeniť pravidlá tak, aby štát svojich zástupcov do dozorných rád nominoval na základe transparentného a verejného výberového procesu a sprísnil požiadavky na ich kvalifikáciu a odbornosť. Tieto odporúčania vychádzajú z dokumentov OECD, organizácie International Corporate Governance Network (ICGN) a dobrej praxe vybraných európskych krajín.
Odpor k zmene
„Spoločnosť je traumatizovaná enormným zvýšením cien energií, ktoré zapríčinili aj nekvalifikované rozhodnutia a postup zástupcov štátu v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu, napr. členovia dozorných rád,“ uvádza sa v dôvodovej správe k návrhu zákona z roku 2019, ktorý predložili opoziční poslanci z OĽaNO.
Išlo o opakovaný a opäť neúspešný pokus sprísniť pravidlá výberu štátnych nominantov do dozorných rád a povýšiť ich na úroveň zákona. Dnes sú totiž stále upravené len ako uznesenie vlády a dopĺňajú ich interné smernice či stanovy jednotlivých podnikov. Prax ukazuje, že pri takomto systéme sa do dozorných rád významných megapodnikov môže dostať aj kozmetička alebo roľník či človek, ktorý vlastnil firmu zapletenú do podozrenia z daňových podvodov.
Citát z dôvodovej správy zároveň dobre ilustruje význam týchto funkcií. Majú fungovať predovšetkým ako predĺžená ruka štátu v podnikoch, kde má svoj majetkový podiel, často v desiatkach miliónov eur, ale manažérsku kontrolu má súkromný spoluvlastník. Členovia dozornej rady by mali mať dostatočnú odbornosť, kvalifikáciu a skúsenosti, aby dokázali byť adekvátnymi partnermi predstavenstvu, ktoré tvoria skúsení manažéri často s medzinárodnou praxou v nadnárodných korporáciách.
Ide o peniaze
Dozorná rada schvaľuje firemnú stratégiu a dohliada na jej plnenie. Posudzuje finančnú závierku, návrh na rozdelenie zisku, hodnotí výkonnosť manažmentu, dohliada na dodržiavanie zákonov, princípov hospodárnosti a riadenie rizík. To všetko si vyžaduje vysokú mieru odbornosti a skúseností.
Keď sa v podniku rozhoduje o veľkých peniazoch, dozorná rada je mimoriadne dôležitá. Napríklad v stanovách energetického megapodniku Energetika Slovensko sa uvádza, že dozorná rada je povinná posúdiť účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku. Následne svoje stanovisko predkladá valnému zhromaždeniu a predstavenstvu.
Na túto dôležitú funkciu „strážcu peňazí“ vo veľkých pološtátnych firmách upozornila aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) v roku 2022, keď sa v rámci pripomienkovania vyjadrovala k návrhu na zmenu pravidiel.
Podľa AZZZ predstavuje dividendová politika zložitú právnu a ekonomickú otázku. Pre štát je to citlivé miesto, keďže dividendy sú významným príjmom štátneho rozpočtu. Bez spoľahlivých a kompetentných zástupcov štátu v dozornej rade sa ľahko môže stať, že finančný záujem súkromného akcionára (spoluvlastníka) preváži nad záujmom štátu.
„Správne porozumenie hospodárskych pomerov a možnosti vyplácať dividendy je nevyhnutné – vzhľadom na ich zložité účtovné postupy, vnútroskupinové dohody a vertikálne integrovanú štruktúru. Tomu nie je možné rozumieť bez vyššieho ekonomického vzdelania a zodpovedajúcim skúsenostiam v tejto oblasti,“ uvádza AZZZ.
Aktuálny stav
Dozorné rady v podnikoch s majetkovou účasťou štátu sa na Slovensku obsadzujú v úplne netransparentnom procese, ktorý z hľadiska štátu upravuje len stručné uznesenie vlády.
Nominant musí mať bližšie nedefinovanú odbornú spôsobilosť, riadiacu prax minimálne päť rokov, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a musí byť bezúhonný a dôveryhodný. Životopis sa nezverejňuje. Ministerstvo hospodárstva to zdôvodňuje ochranou osobných údajov.
Je to zarážajúce, keďže z nominanta v dozornej rade sa stáva verejný funkcionár, ktorý automaticky predkladá verejné majetkové priznanie, kde uvádza svoje osobné príjmy a majetok. Základný životopis sa bežne zverejňuje pri mnohých verejných funkcionároch, sudcoch či politikoch.
Verejnosti neprístupné zostávajú aj ďalšie základné informácie o výberovom procese – kto nominanta navrhol, či absolvoval nejaký pohovor a kto ho napokon vybral.
Na zlepšenie situácie by stačilo, keby sa na tieto spoločnosti s majetkovou účasťou štátu vzťahovali podobné pravidlá ako na štátne podniky v stopercentnom vlastníctve štátu. V ich prípade platí zákon o štátnom podniku, podľa ktorého sa členovia dozorných rád nominovaní štátom vyberajú vo verejnom výberovom konaní. To je však len základné minimum. Nadácia Zastavme korupciu navrhuje výraznejšie zmeny podľa medzinárodných štandardov.
