Od baroka k romantizmu: Prečo šľachta podľahla čaru anglických parkov?
Anglické parky na Slovensku sú zachované v pomerne veľkom množstve a niektoré z nich patria k tým najvýznamnejším v strednej Európe.
Už v románe Rozum a cit z roku 1811 sa Jane Austenová predstavila ako dobrá znalkyňa svojej doby, v ktorej jedna éra končila a začínala sa nová. Uvedomenie si rozhrania klasicistického a romantického sveta nachádzame aj v ideách anglických parkov.
Od symetrizmu k obrazu strateného raja
Parky obklopujúce rezidencie boli výsadou panovníckych dvorov, ako symboly zvrchovanosti absolutistickej moci a šľachty, ktorej sila vplývať na politické dianie však už v 18. storočí v Európe slabla. Aristokracia v parku videla ďalší priestor na prezentáciu starobylosti svojho rodu a kontinuity s dejinami.
Zrúcaniny i žalostné reflexie – potrava pre dušu
Už v roku 1624 sa sir Henry Wotton zaoberal „pozorovateľom“ a žiadal kontrast pravidelných budov a nepravidelných záhrad. Kontrast medzi architektúrou a prírodou mal nabádať na zamyslenie, čím už v 17. storočí vzniká požiadavka aj na iné funkcie parku presahujúce zábavno-oddychovú rovinu.
V našom prostredí boli takto využité zrúcaniny hradu Parič v Trebišove či zvyšky forgáchovského kaštieľa v Čachticiach, no budovali sa aj „umelé“ zrúcaniny, ako napríklad v Betliari.
Závan východného vetra
Približne od polovice 18. storočia sa čím ďalej tým viac tvorcovia odpútavali od pravidelnosti tvarov a súmernosti výsadby a prikláňali sa na stranu prírodných foriem. Najtypickejším príkladom spojenia francúzskej a anglickej formy je park Csákyovcov v Hodkovciach či Andrássyovcov v Trebišove.
Len príroda…
Prírodný rámec ukrýva a dopĺňa navonok architektúru, ktorá na druhej strane dodáva parku rôzne významy – mystický, heroický, triumfálny, náboženský či významy vychádzajúce z osvieteneckých teórií. Krásny príklad spájania parkových zákutí a výhľadov z kaštieľa s prirodzeným okolitým hornatým krajom nachádzame v andrássyovskom sídle v Betliari, kde sa priehľadmi zrak pozorovateľa spája so strmými zrázmi vrchu Volovec.
Gothic revival
Syntézu prírodných útvarov a architektúr postavených ako pamätníky či chrámy máme možnosť pozorovať v Stowe, na panstve Lorda Cobhama. Stoweský park patrí medzi najstaršie svojho druhu a na základoch „geometrického“ parku ho navrhol záhradný architekt William Kent okolo rokov 1710 – 1720.
Úplne inú funkciu mala (neo)gotika v našom prostredí – na území dnešného Slovenska, kde automaticky odpadá úloha akéhosi národného štýlu. Gotika v čase svojho prenikania do Horného Uhorska v 19. storočí bola takmer výlučne štýlom aristokracie.
Anglický park sa približne od 60. – 70. rokov 18. storočia stal predmetom obdivu a v nie jednom prípade aj nákladnej zahraničnej cesty. Pre ostatnú Európu ho objavili okrem cestovateľov – šľachticov aj literáti a osvietení filozofi.
