Príprava na útok alebo na voľby? Prečo sa znova hovorí o invázii na Kubu
Zálohy americkej armády preverujú, či v najbližších štyroch mesiacoch dokážu poskytnúť policajné zložky, zdravotnícky personál a inú podporu Južnému veliteľstvu amerických ozbrojených síl. Informácia pochádza z interného dokumentu U. S. Army, ktorý novinári získali, a hoci neobsahuje priamu odvolávku na Kubu, viacerí predstavitelia anonymne uviedli, že je súčasťou širšieho vojenského plánovania v súvislosti s ostrovným štátom.
Južné veliteľstvo amerických ozbrojených síl pokrýva Strednú a Južnú Ameriku a Karibik. Dokument neurčuje, koľko vojakov by potrebovalo, kde by ich nasadilo, alebo aké operácie by podporovali. Veliteľstvo záloh však žiada informácie o tom, aké zložky môžu podriadené velenia poskytnúť Južnému veleniu. „Tieto jednotky by mohli byť potrebné o 90-120 dní,“ cituje stanica z dokumentu.
Nie je to prvýkrát, čo sa v amerických médiách spomína možnosť invázie na Kubu. Komunistický ostrov blízko pobrežia Spojených štátov stratil hlavného spojenca, Rusko, ktoré je príliš zamestnané vojnou na Ukrajine. Spojené štáty sa v rámci svojej Národnej bezpečnostnej stratégie vrátili k Monroeovej doktríne, ktorou si vyhradzujú dominanciu na západnej pologuli.
Akademici z amerických vysokých škôl pripomenuli, že vysvetlenie príprav v ozbrojených silách môže byť aj iné ako možná blížiaca sa invázia.
Južné velenie amerických ozbrojených síl uviedlo, že vzhľadom na operačnú bezpečnosť nebude komentovať pohyby ozbrojených síl alebo časovanie ich prípadného nasadenia. Prezident Donald Trump ešte v sobotu poznamenal, že invázia na Kubu nebude nevyhnutná a „Kuba s nami uzavrie dohodu“.
Experti z Floridy špekulujú, že informácie o nasadzovaní vojakov môžu mať iný súvis. „Je to plánovacie cvičenie, nie nevyhnutne rozkaz na inváziu,“ povedal Brian Fonseca, expert z Florida International University. Tvrdí, že za informáciami o vojakoch môže byť aj americká domáca politika. „To načasovanie aspoň čiastočne nie je náhodné. Môže súvisieť s motivovaním voličov na južnej Floride, aby sa postavili za administratívu,“ hovorí.
Na možnosť, že správy o pohybe vojakov slúžia ako jeden z nátlakových nástrojov na Havanu, upozornil v analýze americký konzervatívny Quincyho inštitút. Inštitút varuje, že prípadný útok na Kubu by okrem rizík tradične spojených s vojenskými operáciami hrozil aj veľkou migračnou krízou a mohol by vytvoriť príležitosť pre organizovaný zločin.
Ďalším rizikom je nutnosť dlhodobej americkej okupácie Kuby. Quincyho inštitút tvrdí, že Washington má aj v rámci silových riešení viacero možností od blokády cez nálety alebo cielený útok na špičky kubánskeho režimu. Všetky by znamenali oslabenie štátu bez nutnosti invázie.
V roku 1961 sa na Kube vylodilo zhruba 1500 Kubáncov, ktorých vycvičili v Spojených štátoch. Udalosť vošla do dejín pod názvom Invázia v Zátoke divokých svíň a pre Washington bola fiaskom.
Najpravdepodobnejším scenárom je tak pretrvávajúca blokáda Kuby, myslí si Mark Cancian, expert z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie. „Dostane to režim pod trvalý tlak, ale nemôže si to vynútiť zmenu režimu,“ myslí si.
Expert Quincyho inštitútu Lee Schlenker uvádza, že čím viac sú Kubánci zatlačení do kúta, tým viac sa zomknú. Ak by ekonomický tlak a námorná blokáda neuspeli, ďalším stupňom by mohli byť nálety na vojenské ciele a objekty tajných služieb.
Pozemná invázia na Kubu by podľa analýzy mohla viac pripomínať siahodlhý angažmán v Afganistane či v Iraku. Vojensky poraziť kubánsky režim by pre Spojené štáty nebolo zložité, problém by nastal po páde organizovaného odporu. Kubánska vojenská doktrína podľa inštitútu zdôrazňuje teritoriálnu obranu a partizánsku vojnu, ktorá by predražila a predĺžila akúkoľvek okupáciu.
