Andrea Bučko: Nad muzikálom som kedysi ohŕňala nos, dnes vidím, koľko práce sa za ním skrýva
Dramaturgička a hudobníčka Andrea Bučko pôsobí ako umelecká manažérka na Novej scéne, kde sa podieľala na muzikáloch Oliver!, Müller – Život na dva ťahy či najnovšom titule Matilda. Kedysi nad týmto žánrom ohŕňala nos, no potom zistila, koľko práce sa za ním skrýva.
Do divadla prišla pred štyrmi rokmi ako nepopísaný papier. Videla muzikály, ktoré sa jej páčili, aj také, ktoré ju nenadchli. „Sú aj gýčové muzikály. Koniec koncov, aj Matilda je v niečom gýčová, no ten gýč má nadhľad a vtip. Ak ho tak človek vezme od prvého momentu, začne si ho užívať, lebo je tam zámerne. Aj s gýčom sa dá pracovať tak, aby slúžil umeniu,“ hovorí.
Na muzikáloch sa jej nepáčili pompézne gestá a neprirodzenosť spevákov pri hraní emócií, no hovorí, že od toho sa už ustupuje. „Láska tu stále je, len sme si ju zabudli pestovať,“ myslí si.
Pochádza z umeleckej rodiny – otec je herec a recitátor, mama hudobníčka. Rodičia ju spočiatku nasmerovali na gymnázium, aby sa mohla rozhodnúť pre čokoľvek. Od detstva milovala sedieť za klavírom a vymýšľať si pesničky, no neznášala cvičenie. „Otec mi hovoril, že dráha umelkyne je ťažká cesta, ale bol by hriech ten talent nevyužiť. Som rada, že dnes robím umenie na plný úväzok a živím sa ním,“ hovorí. Lákala ju aj psychológia, filozofia či medicína.
V súčasnosti pôsobí ako umelecká manažérka na Novej scéne, kde pri najnovšom muzikáli Matilda vykonáva dramaturgickú supervíziu. „Nazvali sme to dramaturgickou supervíziou, pretože sme prebrali verziu z Městského divadla Brno – muzikál si už určitou dramaturgiou prešiel,“ vysvetľuje. Pôvodne Matildu robiť nemala, pretože po Müllerovi si vypýtala voľno na nový album. „Jedného dňa mi však zavolal priamo režisér a tomu sa nedalo povedať nie.“
Po Oliverovi ide o ďalší muzikál, kde tvoria väčšiu časť účinkujúcich deti. „Sme zriaďované divadlo, takže by sme mali v určitých časových lehotách robiť projekty pre deti. Tento rok sme otvorili Detskú muzikálovú scénu a pri Oliverovi sme si overili, že deti milujú byť na javisku,“ hovorí.
Prvý nápad uviesť Matildu mala riaditeľka Ingrid Fašiangová, keď muzikál videla v Brne. Bučko má blízky vzťah k autorovi Roaldovi Dahlovi. „Vyrastala som na jeho poetike – podľa mňa je to geniálny spisovateľ, ktorý vie písať tak, že to zaujme každého. Jeho témy sú ľudské a silné. Cez hyperbolu a pitoreskný humor vie podať charaktery tak, že je jasný rozdiel medzi dobrom a zlom,“ hovorí.
Hudba v Matilde podľa nej nie je jednoduchá. „Pripomína vážnu hudbu zmiešanú s džezovými prvkami. Je veľmi farebná a deti ju napriek náročnosti majú rady. Reakcie detí po predstavení boli často v zmysle najradšej som mala, keď sa spievalo, vtedy som pochopila, že sa ich hudba dotkla,“ dodáva.
Nová scéna kombinuje veľké licencované tituly s pôvodnými slovenskými projektmi, ako bol muzikál o Richardovi Müllerovi či Mojžiš. „Stav slovenského muzikálu vnímam ako zlepšujúci sa, podporujeme nové autorsko-realizačné tímy. V kontexte nášho divadla som rada, ako sa nám teraz darí s Mojžišom a Müllerom v konkurencii veľkých svetových titulov. Tvorcovia majú odvahu,“ hovorí.
Práca na autorskom a licencovanom muzikáli je podľa nej náročná rovnako. „Pri muzikáli Müller – Život na dva ťahy som Romanovi Polákovi asistovala počas celej tvorby. Chodila som s ním za ľuďmi, robili sme rozhovory a zbierali materiály. Boli to skoro dva roky práce a pre mňa i školy, stálo ma to viac síl než licencované tituly,“ hovorí. Na druhej strane, pre režiséra licencovaného muzikálu to tiež nie je ľahké. „Musí dodržať množstvo pravidiel, no zároveň si musí nájsť vlastnú cestu, aby nevznikla len kópia.“
Prácou dramaturga je niekedy text mierne upraviť, aby bol pre súčasného diváka zaujímavý a sedel pre danú krajinu a jazyk. „Tieto zmeny sa potom musia posielať naspäť – slovenská verzia sa preloží späť do angličtiny a držitelia práv schvaľujú úpravy a preklad. Dialo sa to pri viacerých tituloch a všetko musí perfektne sedieť s hudbou. Aj keď sa pracuje so starším slovenským prekladom, zmeny treba odobriť,“ vysvetľuje.
Na otázku, či má slovenská scéna dostatok autorov na pravidelnú tvorbu pôvodných titulov, Bučko hovorí: „Keď som pred štyrmi rokmi nastúpila do divadla, bola vyhlásená súťaž o pôvodný slovenský muzikál. Zadanie bolo odovzdať desať strán textu, notový zápis dvoch piesní alebo nahrávku a tému. Prišli zaujímavé veci, no bolo vidno, že ľudia nevedia napísať muzikál. Aj u dobrých autorov chýbala zručnosť v tom, ako muzikál vystavať.“
