Európska komisia zvažuje opatrenia na ochranu demokracie po rozšírení EÚ
Európska komisia (EK) navrhuje opatrenia, ktoré by mali chrániť Európsku úniu pred prípadnými snahami budúcich členských krajín oslabovať demokratické inštitúcie a zároveň im zabrániť blokovať rozhodnutia Únie.
Vyplýva to z návrhu dokumentu, do ktorého nahliadla agentúra Reuters. Krajinami, ktoré napredujú v snahách o členstvo v EÚ, sú momentálne Albánsko, Čierna Hora, Moldavsko a Ukrajina.
EK v návrhu dokumentu o príprave na väčšiu EÚ priznáva, že rozšírenie posilňuje Európu. Upozorňuje však zároveň, že vyšší počet členov kladie vyššie nároky na rozhodovanie, administratívu, presadzovanie pravidiel, infraštruktúru a financovanie.
Návrh EK, ktorý sa ešte môže zmeniť, je súčasťou balíka opatrení, ktorý má EK predstaviť na budúci týždeň.
Vlády členských krajín EÚ naznačili, že chcú minimalizovať riziká spojené s prípadným oslabovaním demokracie a zmenami zahraničnej politiky nových členov. Reagujú tak aj na problémy, ktoré mala EÚ s Maďarskom za vlády Viktora Orbána, ktorý po 16 rokoch pri moci v apríli prehral parlamentné voľby.
Niektoré vlády sa zároveň snažia ochrániť podniky a občanov súčasných členských štátov pred prípadnými náhlymi zmenami, ktoré by mohlo priniesť rozšírenie EÚ.
EK zvažuje návrh nových nástrojov vrátane „dočasného politického záväzku“: nový členský štát by v jeho rámci vyhlásil, že počas určitého obdobia nebude namietať proti rozhodnutiam prijímaným konsenzom.
EK tiež zvažuje ochrannú klauzulu, ktorá by po určitý čas od vstupu umožnila existujúcim členským štátom pozastaviť práva nového člena vrátane hlasovacích práv. Rozhodnutie by si vyžadovalo kvalifikovanú väčšinu 15 z 27 členských štátov, ktoré spolu zastupujú 65 percent obyvateľov EÚ. Nové prístupové zmluvy by podľa dokumentu mohli obsahovať časovo obmedzené ochranné opatrenia v oblastiach, ako je voľný pohyb pracovníkov či poľnohospodárstvo.
Európska komisia zároveň zopakovala svoju výzvu členským štátom, aby zjednodušili rozhodovanie v EÚ umožnením hlasovania kvalifikovanou väčšinou aj v otázkach, ako sú sankcie. Práve v tejto oblasti Maďarsko často využívalo právo veta.
Výkonný orgán EÚ dodal, že „väčšie využívanie hlasovania kvalifikovanou väčšinou by mali sprevádzať primerané ochranné opatrenia na zabezpečenie základných národných záujmov“.
Dokument tiež vyzýva na systematickejší postup pri postupnom zapájaní budúcich členov do programov EÚ ešte pred ich formálnym vstupom do Únie. Týkať by sa to malo najmä oblastí, ako sú obrana, energetika a doprava.
