Je malý a rýchly ako blesk. Šváb zo Stredomoria sa dostal na Zemplín
Rudolf Gabzdil, známy slovenský entomológ z Michaloviec, aj v končiacom sa lete neúnavne sleduje populácie hmyzu rôznych skupín. V júni priamo v centre mesta na zrezaných konároch ozdobnej vŕby v blízkosti materského stromu spozoroval fuzáča červenohlavého (Neoclytus acuminatus).
Jeho pôvodnou domovinou sú lesy amerického kontinentu, do Európy bol zavlečený lodnou dopravou. Najprv osídlil štáty v okolí Stredozemného mora, neskôr medzinárodnou automobilovou dopravou putoval ďalej na sever až na naše územie.
Tentoraz sa Gabzdilovi podarilo zdokumentovať výskyt ďalšieho „cestovateľa“, ktorý sa do našich zemepisných šírok dostal vďaka klimatickej zmene. Ide o nový druh švába priamo v intraviláne Michaloviec.
„Na pozoruhodný nález ma upozornil dlhoročný priateľ, keď na vchodových dverách domu zbadal v podvečerných hodinách sedieť jeden exemplár, ktorý predtým, ako mu ušiel, stihol odfotografovať. Jeho manželka zbadala na dne tašky s jablkami ďalší exemplár,“ hovorí Gabzdil.
„Prešmejdil“ okolie
Gabzdil ani na okamih nezaváhal. V nasledujúcich dňoch, ako sám hovorí, „prešmejdil“ okolie parkoviska pod Hrádkom pri vojenskom cintoríne. Medzi lístím, trávou a v okolí stromov našiel ďalšie exempláre. Sú malé, len 9 – 14-milimetrové, a rýchle ako blesk.
Na Slovensku boli doteraz známe tri druhy švábov rodu Ectobius.
„Všetky tri druhy sú v prírode pomerne široko rozšírené. Obývajú skôr lesné biotopy, poprípade lesostepi a lúčne biotopy. Žiadny z týchto druhov nemá u nás tendenciu prenikať do ľudských príbytkov. Živia sa rozkladajúcimi sa zvyškami organického pôvodu, takže plnia v prírode dôležitú funkciu,“ vraví entomológ, ktorý sa problematikou miniatúrnych živočíchov našej planéty zaoberá už polstoročie.
Prišiel z južnej Európy
Švábik (Ectobius vittiventris) pochádza z južného Talianska. U nás bol doteraz známy z ojedinelých nálezov v záhradách Bratislavy.
„Toto je prvý doklad o výskyte a náleze švábika v najvýchodnejšej časti Slovenska v oblasti dolného Zemplína. Potvrdil mi to docent Ľubomír Vidlička zo Zoologického ústavu Slovenskej akadémie vied,“ zdôrazňuje Gabzdil.
Práve od neho čerpal informácie o švábikovi a jeho rozšírení.
„Môžeme konštatovať, že pôvodne mediteránny druh sa v našich podmienkach aklimatizoval a udržiava sa v poloprirodzenom prostredí intravilánu obce v stabilných populáciách, ktoré dokážu prežiť naše klimatické podmienky a prirodzene sa rozmnožovať,“ hovorí.
Švábik bol pôvodne rozšírený v stredomorskej oblasti od Talianska až po Chorvátsko. Vo voľnej prírode sa vyskytuje aj na južných svahoch švajčiarskych Álp, kde donedávna mal severnú hranicu rozšírenia.
„Keďže niekedy zalieza do domácností, kde je však neškodný a rýchlo hynie, často sa zamieňa s podobným švábikom nemeckým. V Maďarsku, kde bol v roku 2005 zaznamenaný v Budapešti, má tento druh vrchol rojenia v septembri, čo vcelku súhlasí s mojimi nálezmi v Michalovciach, a je o niečo neskorší, ako bolo pozorované vo Švajčiarsku,“ dopĺňa skúsený entomológ.
Môže za to zmena klímy
Rýchle šírenie sa tohto druhu v krajinách Európy v posledných rokoch sa pripisuje viacerým faktorom, najvplyvnejším je pravdepodobne počasie a zmena klímy.
„Ak bude trend otepľovania pretrvávať, populácia švábikov sa bude aj naďalej rozširovať. Možno však iba unikajú pozornosti alebo sa životaschopné populácie tvoria iba v intravilánoch väčších miest. Dôležitým faktorom uchytenia sa druhu v novom prostredí je pravdepodobne mestské prostredie, kde sú priemerné teploty o niečo vyššie ako v okolitej otvorenej krajine. To zrejme napomáha švábikovi prežiť v našich, oproti Stredomoriu chladnejších podmienkach,“ dodáva Gabzdil.
Zaujímavá lokalita
Michalovská lokalita Hrádok je obľúbenou lokalitou pre obyvateľov mesta, ktorí preferujú prechádzky v prírodnom lesoparku. Je to historicky, krajinársky významné miesto.
Územie má dokázané keltské osídlenie a slovanskú osadu z 9. až 10. storočia.
Ide o prirodzený kužeľovitý kopec a lesopark, ktorý sa nachádza na okraji mesta. Nedávno prešiel rozsiahlou revitalizáciou.
