Ander z Košíc o dnešnom stand-upe: Za mojej mladosti by divák pri takých vulgarizmoch vstal a odišiel
Vzniká o ňom dokument.
Nie je z Košíc a nevolá sa Ander. A predsa ho táto postavička preslávila na celom Slovensku. S výrokom kráľovnej Alžbety nesúhlasí, vulgárnemu humoru nevie prísť na meno a z politiky si na javisku nikdy srandu nerobí.
Nestor slovenského humoru Ander z Košíc, vlastným menom Ján Pisančin (85), už vyše šesť desaťročí baví divákov svojimi vtipnými zážitkami. V septembri sa prihovoril východniarom v talkshow sprievodcu Milana Kolcuna s názvom Bez šepkára.
Napriek veku má stále plný kalendár vystúpení. V otvorenom rozhovore pre denník Korzár hovorí o tom, prečo podľa neho mladí komici iba trápne nadávajú, prečo odmieta urážať divákov a aký je jeho osobný recept na šťastné manželstvo aj celoživotnú energiu.
„Ja mám vystúpenia skvelé a dobré. Ešte som nedopadol tak, že by ma vypískali. Ale niekedy napríklad sedí človek v prvom rade a nesmeje sa. A ja sa čudujem, ako je to možné. Potom som s hrôzou zistil, že ja som taký istý divák. Keď idem s manželkou do divadla, bavím sa, ale smejú sa mi iba oči. Neburácam. Nie každý to prežíva rovnako,“ hovorí Ander z Košíc.
V rozhovore sa dočítate:
Aký je Ander v súkromí, čo zistil na vojne, ako sa cítil v kňazskej sutane vo filme, kde hľadá inšpiráciu, čoho sa musel vzdať kvôli vystúpeniam.
Naozaj ste z Košíc?
Pochádzam z Michaloviec, ale celý život bývam v Košiciach, v rodinnom dome, ktorý som si postavil pri Hornáde, takže som Košičan.
Ako ste začiatkom septembra oslávili svoje nedávne 85. narodeniny?
Takisto ako 84. aj ako 83. narodeniny. V kruhu rodiny, to mi stačí. Nie každý sa dožije toľko rokov. Už som si ani nič špeciálne neprial. Som rád, že mám pri sebe rodinu, manželku, dve dcéry, štyri vnučky a jedného vnúčika. Moje vnučky sú už vydaté ženy, život ide ďalej.
Máte aj pravnúčatá?
Nie, lebo robia kariéru. Každý dnes robí kariéru, a to je zle. Mladí ľudia by mali mať deti.
Mladí, tým myslíte do koľkých rokov asi?
Do tej tridsiatky by mali mať deti, lebo potom sa starí rodičia budú ťažko venovať deťom a pomáhať. Ja som mal 24 rokov, keď som sa oženil, a 25, keď som sa stal otcom. Mladí by mali mať deti, aby im venovali svoje najkrajšie roky života.
Kráľovná Alžbeta povedala, že najkrajšie roky života prichádzajú po osemdesiatke, lebo vtedy už od vás nikto nič nevyžaduje, všetci sa len tešia, že ste prišli a že žijete…
To sú také drísty. Kráľovná Alžbeta žila celý život v prepychu, čo ona mohla vedieť, o čom je život? Život je o tom, že vás niečo zaujíma, chcete sa zlepšiť, niekomu pomôcť, niečo dokázať. A to už ide v starobe ťažšie. Najkrajšie roky života sú tak do päťdesiatky.
Vy už 61 rokov nepretržite vystupujete ako Ander z Košíc. To je obdivuhodne dlhá kariéra.
Áno. Každý hovorí, že vek je len číslo, ale nie je to celkom tak. Dobre, či máte 30 alebo 40, to môže byť jedno, to ešte nie je taký rozdiel. Všetko vládzete. Ale či máte 70 alebo 80, tak to už je fyzicky veľký rozdiel. Po 80-tke sa už ukazuje, čo ste v živote robili. Či fyzicky, či mentálne. Ja sám som mal trochu problém s nohami, ale odovzdal som sa do rúk lekárom, robím, čo mi prikázali, a ešte to ide. Zažil som niekoľko kolegov, ktorí stáli na javisku, aj keď sa už triasli a mleli z posledného, a to bolo také predstavenie, z ktorého išla ľútosť. Niektorí sa nevedia zmieriť s tým, že niečo krásne končí. Ja sa s tým zmierim, keď to príde.
Vy ste vlastne prvý stand-up komik na Slovensku?
Ja som ľudový rozprávač. Ten kedysi na oslavách a predstaveniach vypĺňal čas, keď sa účinkujúci prezliekali alebo keď sa na niečo iné čakalo. Mal som veľa kolegov, ktorí to robili, a ja som povedal, že to musí byť trochu rýchlejšie, musí to byť vtipné, musí tam byť ekrazit. Tak som to zmenil a vidíte. Povedali mi, že to je taký sedliacky humor. My sme taká veľmi múdra generácia, že všetko je pre nás sedliacke, čo nerobíme my.
