Európska únia nezbrojí dostatočne rýchlo ani efektívne, do roku 2030 nemusí byť pripravená brániť sa Rusku
Európska únia nezbrojí dostatočne rýchlo ani efektívne na to, aby splnila svoj cieľ byť do roku 2030 pripravená brániť sa proti Rusku. Vyplýva to zo správy Európskej obrannej agentúry (EDA) pripravenej pre lídrov Únie, do ktorej nahliadla agentúra Reuters.
Súčasné plány členských štátov podľa EDA „zrejme nespĺňajú“ cieľ odstrániť nedostatky v oblastiach, ako sú protivzdušná a protiraketová obrana, pozemné bojové schopnosti, námorné sily, zásoby munície a drony.
„Riešenie výziev, ktoré prináša zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie, ako aj hrozba, ktorú predstavuje ruská agresia, si vyžaduje postupovať ďalej a výrazne rýchlejšie než v súčasnosti, aby sme do roku 2030 dosiahli obrannú pripravenosť,“ uviedla agentúra vo svojej prvej výročnej správe.
Lídri 27 členských krajín EÚ požiadali o vypracovanie správy minulý rok s cieľom posúdiť pokrok v úsilí o posilnenie obrany Európy. Reagovali tak na obavy vyvolané ruskou vojnou na Ukrajine a výzvy prezidenta USA Donalda Trumpa, aby sa Európa viac postarala o vlastnú bezpečnosť.
Trump tiež v minulosti viackrát pohrozil vystúpením USA z NATO, ktoré je už desaťročia základom európskej bezpečnosti. Na júlovom samite v Ankare však opätovne potvrdil záväzok USA k princípu vzájomnej obrany.
Rusko popiera, že by malo v úmysle zaútočiť na členskú krajinu EÚ, a európskych lídrov obviňuje zo šírenia strachu. Lídri Únie však jeho tvrdenia odmietajú a poukazujú na to, že Moskva podobné vyjadrenia používala aj pred inváziou na Ukrajinu v roku 2022.
Ministri obrany členských krajín EÚ by mali o správe EDA rokovať v pondelok v Bruseli. Následne sa ňou budú zaoberať lídri Únie na októbrovom zasadnutí Európskej rady v Bruseli.
„Prvá výročná správa o obrannej pripravenosti ukazuje pokrok vo výdavkoch, rozvoji spôsobilostí a pripravenosti obranného priemyslu, ktorý podporili prehĺbené partnerstvá, najmä s Ukrajinou… To, čo sa doteraz dosiahlo, je síce bezprecedentné, stále to však nestačí,“ uvádza sa v zhrnutí správy.
NATO musí jednoznačne prejaviť ochotu reagovať na ruskú agresiu, vyhlásil český prezident Pavel
Severoatlantická aliancia musí jednoznačne prejaviť ochotu reagovať na ruskú agresiu, inak bude na ňu Moskva naďalej vyvíjať tlak a posúvať jej limity. Pre americký portál Fox News Digital to uviedol český prezident Petr Pavel.
„Môže nastať chvíľa, keď budeme musieť zostreliť niektoré z týchto lietadiel alebo bezpilotných prostriedkov, ktoré preverujú našu pripravenosť,“ vyhlásil Pavel pre portál na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.
Členovia Aliancie sa podľa Pavla pochopiteľne chcú vyhnúť eskalácii, ale riskujú tým vyslanie nesprávneho signálu. Moskva totiž podľa neho vníma zdržanlivosť ako slabosť a svojou pokračujúcou agresiou testuje spojeneckú obranu.
„Čoho sa obávam, je, že z našej strany vnímajú nedostatok vôle podniknúť rozhodné kroky. V ruskom ponímaní to svedčí o slabosti. A oni rešpektujú silu,“ konštatoval český prezident.
Pavel, bývalý predseda Vojenského výboru NATO, ďalej uviedol, že vzorec nedávnej eskalácie zo strany Ruska je mu známy z jeho rokov v Aliancii. Ruské lietadlá podľa neho testovali amerických pilotov nad Sýriou a opakované narušovali turecký vzdušný priestor, až dokým Turecko v roku 2015 jedno z nich nezostrelilo.
„Na jednej strane provokujú. Na druhej strane skúšajú, aká bude naša reakcia,“ vyhlásil Pavel. NATO podľa jeho slov už má zavedené postupy pre prípady náhodného narušenia vzdušného priestoru, je však potrebné rozlišovať medzi omylmi a zámernými narušeniami.
„Ak ide o úmysel a narušiteľ na naše opatrenia nereaguje, budeme musieť konať, pretože inak by Rusko jednoducho postupovalo ďalej,“ vystríhal český prezident.
Pavel tiež uviedol, že je skeptický ohľadom toho, či je ruský prezident Vladimir Putin skutočne ochotný rokovať o ukončení vojny na Ukrajine, pretože z ruskej strany zatiaľ nevidel žiadnu významnú snahu. Hoci Rusi verejne tvrdia, že sú pripravení rokovať, podľa Pavla by ich podmienky fakticky pripravili Ukrajinu o suverenitu.
Český prezident tvrdí, že skutočné rokovania by si vyžadovali, aby Rusko najprv súhlasilo s prímerím a následne do nich vstúpilo bez predbežných podmienok.
Vojny na Ukrajine a na Blízkom východe podľa Pavla tiež odkryli ďalšiu zraniteľnosť v rámci Aliancie – vyčerpané zásoby zbraní a obranné systémy, ktoré nestíhajú uspokojovať dopyt.
„Vzhľadom na množstvo munície, a najmä inteligentnej munície spotrebovanej v krátkom čase si na oboch brehoch Atlantiku všetci uvedomujeme, aký veľký nedostatok pociťujeme v oblasti zásob tohto typu vybavenia,“ uviedol.
