Fico vraví, že oprášia staré projekty vodárenských nádrží. V hre sú tri lokality na východe
Vodné diela starnú. Uplynulý týždeň sa do pozornosti opäť dostala vodárenská nádrž Tichý Potok v okrese Sabinov. Premiér Robert Fico (Smer) po rokovaní o posúdení strategického projektu v obci povedal, že o tom, či sa nádrž vybuduje alebo nevybuduje, rozhodnú odborníci.
Povedal tiež, že na najbližšie zasadnutie Národnej komisie pre vodu a sucho budú predložené aj ďalšie podobné projekty na východnom Slovensku, ktoré boli pripravené v minulosti.
Profesorka Emília Bednárová z Katedry geotechniky Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave je predsedníčkou Slovenského priehradného výboru, občianskeho združenia spájajúceho široké spektrum odborníkov z oblasti vodných stavieb. Opýtali sme sa jej, či a prečo východné Slovensko potrebuje ďalšiu vodárenskú nádrž.
V rozhovore si prečítate: vodné diela na východe starnú, prečo nestačia opatrenia blízke prírode, čo patrí do vodohospodárskej sústavy, o ktorých lokalitách sa ešte uvažovalo, ako mení klimatická zmena pohľad odborníkov na vodu.
Potrebuje východné Slovensko ďalšiu umelú vodnú nádrž?
Toto je v súčasnosti nanajvýš aktuálna otázka, a to hneď z troch hľadísk. Po prvé, naše vodné diela starnú a inak na tom nie je ani vodné dielo Starina. Pre spresnenie, ak máme hovoriť o novej vodnej nádrži, treba poznamenať, že počnúc podrobným inžiniersko-geologickým, hydrogeologickým, geotechnickým, hydrologickým a iným prieskumom, cez projektovú dokumentáciu vrátane všetkých potrebných povolení, výstavbu až po uvedenie vodného diela do prevádzky prejde minimálne 12 až 15 rokov.
To už bude mať Starina viac ako 50 rokov a vodné dielo Bukovec takmer 70 rokov. Potrebu ich rekonštrukcií či sanácií musíme mať na zreteli v duchu známeho slovenského príslovia: Keď nejde gazda na dom, ide dom na gazdu.
Takže sa ponúka otázka, čo urobíme v prípade potreby odstavenia jednej z týchto dvoch nádrží z prevádzky. Druhým významným faktorom je ostatné desaťročia evidovaná klimatická zmena sprevádzaná extrémnymi povodňami a dlhotrvajúcimi obdobiami sucha. Prehlbujú sa nielen riziká povodní, ale aj riziká súvisiace s nedostatkom vody v korytách riek a klesajúcimi zásobami zdrojov podzemných vôd. Je zrejmé, že nároky na povrchové vodné zdroje – umelé vodné nádrže – budú jednoznačne narastať.
A nakoniec nemenej dôležitým faktom, súvisiacim s potrebou novej vodnej nádrže, je najnižší percentuálny podiel obyvateľov východného Slovenska napojených na verejné vodovody a kanalizácie. Je nižší ako 80 percent. Toto sú faktory, ktoré by sme pri rozhodovaní o potrebách ďalšieho povrchového zdroja vody pre oblasť východného Slovenska, konkrétne vodného diela Tichý Potok, nemali ignorovať.
Prečo Tichý Potok? Sú v hre aj iné lokality a iné projekty na výstavbu nádrže na východe?
Touto otázkou sa s plnou vážnosťou zaoberali poprední odborníci vo Výskumnom ústave vodného hospodárstva. Ak nazrieme do minulosti, na tento účel bol v 50. rokoch 20. storočia vypracovaný Štátny vodohospodársky plán (1954), neskôr (1975) Smerný vodohospodársky plán.
