Umelá inteligencia by mohla zvýšiť produktivitu v EÚ
Umelá inteligencia by mohla v priebehu piatich rokov zvýšiť produktivitu v Európe približne o jedno percento. Tvrdí to Medzinárodný menový fond, ktorý zároveň varuje pred rizikami.
MMF upozorňuje, že umelá inteligencia môže prehĺbiť nerovnosť, zvýšiť tlak na elektrické siete a posilniť závislosť od zahraničných technológií, ak vlády neprehĺbia ekonomickú integráciu.
Podkladový materiál MMF pripravený pre neformálne stretnutie ministrov financií Európskej únie v Dubline uvádza, že prínosy a náklady spojené s umelou inteligenciou budú pravdepodobne nerovnomerne rozdelené medzi jednotlivé krajiny, regióny a pracovníkov.
Dokončenie jednotného trhu by podľa materiálu pomohlo rozšíriť využívanie umelej inteligencie a jej prínosy rovnomernejšie medzi všetky členské krajiny EÚ.
Materiál poukazuje na podobné obavy, aké vyjadrili bývalý prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi a Európska komisia. Podľa nich fragmentované kapitálové, pracovné a energetické trhy v Európe brzdia investície a inovácie.
MMF odhaduje, že približne 60 percent pracovníkov vo vyspelých európskych ekonomikách pracuje v povolaniach, ktoré výrazne ovplyvňuje umelá inteligencia. Zatiaľ čo niektorí by vďaka nástrojom umelej inteligencie mohli zvýšiť svoju produktivitu, iným hrozí strata pracovného miesta v dôsledku automatizácie rutinných úloh.
Podľa štúdie dátové centrá v Európe už v súčasnosti spotrebúvajú približne tri percentá elektrickej energie na kontinente a s rozširovaním využívania umelej inteligencie sa tento dopyt prudko zvýši. Medzi najviac exponované oblasti patria Frankfurt nad Mohanom, Londýn, Amsterdam, Paríž a Dublin.
EÚ by preto podľa MMF mala investovať do cezhraničnej infraštruktúry elektrických sietí a prehĺbiť integráciu európskeho energetického trhu.
MMF takisto upozorňuje, že Európe hrozí vznik ďalšej strategickej závislosti, keďže vo vývoji modelov umelej inteligencie dominujú Spojené štáty a Čína. Európa bude podľa štúdie potrebovať značné investície do budovania vlastného odvetvia umelej inteligencie, aby sa nestala závislou od zahraničných technológií.
Prínosy umelej inteligencie budú podľa materiálu pravdepodobne nerovnomerne rozdelené aj medzi jednotlivými krajinami EÚ a v rámci nich. Očakáva sa, že vyspelejšie ekonomiky budú profitovať viac, pretože sú na túto technológiu lepšie pripravené.
