Roky ho poznali ako Dom politických strán. Jeden z posledných pavlačových domov v meste opäť ožíva
Historická budova na okraji pešej zóny v Topoľčanoch je súčasťou centra mesta už viac než jedno storočie. Za ten čas slúžila na bývanie, sídlili v nej úrady, umelecká škola aj politické strany.
Na budove sa však podpísal zub času a v posledných rokoch sa jej väčšej pozornosti nedostávalo. To sa postupne mení. Obnovujú sa jej historické prvky, na nádvorie sa vrátili ľudia a pribúdajú kultúrne i komunitné aktivity.
Jedným z impulzov na oživenie pamiatky na Pribinovej ulici bola rekonštrukcia priestorov známeho Opusu. Predajňa hudobnín tu fungovala od 70. rokov a poznali ju generácie Topoľčancov.
„Keď sme odhalili falošný strop, zrazu sa objavili úžasné poloblúkové okná,“ spomína Marián Bezák, ktorý prevádzkuje dnešný Starý Opus – kaviareň spojenú s pôvodnými hudobninami.
Uvedomil si, aký historický skvost budova predstavuje a aký potenciál sa v nej ukrýva. Myšlienka postupne prerástla do vzniku občianskeho združenia Zelený rínok Topoľčany, ktoré založili v roku 2025 s cieľom podieľať sa na obnove a oživení historickej budovy vo vlastníctve mesta.
„Dali sme dokopy pár ľudí, nahovorili niekoľko odborníkov a spoločne sme sa do toho pustili. Po roku a pol je, myslím, konečne vidieť aj nejaké rukolapné výsledky,“ hovorí Bezák.
Dom je národnou kultúrnou pamiatkou a patrí k posledným zachovaným predstaviteľom typu zástavby, ktorý bol kedysi pre Topoľčany charakteristický.
„Budova bola postavená v druhej polovici 19. storočia, jej staviteľom bol pravdepodobne Vavrinec Markovič,“ približuje históriu národnej kultúrnej pamiatky Eva Gažiová, vedúca topoľčianskeho pracoviska Krajského pamiatkového úradu v Nitre.
Plány domu z tohto obdobia sa nezachovali. Nachádzalo sa v ňom sedem bytov, známe sú aj mená ich obyvateľov. Podľa rozsahu budovy pravdepodobne išlo o menšie, jedno- až dvojizbové byty.
Rodina Markovičová predala dom v roku 1903 Júliusovi Spitzerovi. „Ten si neskôr vzhľadom na svoj židovský pôvod zmenil priezvisko na Šándor a odvtedy ho poznáme ako Júliusa Šándora. Aj budovu sme začali nazývať Domom Dr. Júliusa Šándora, keďže bol jedným z jej posledných historických vlastníkov,“ približuje pamiatkarka.
Július Šándor zomrel počas druhej svetovej vojny. V roku 1949 jeho vdova Margita Šándorová predala celý dom s dvorom a príslušenstvom Okresnej samosprávnej komisii v Topoľčanoch.
V 90. rokoch sa do budovy nasťahovali politické strany a odvtedy ju obyvatelia poznajú predovšetkým ako Dom politických strán. Jej dnešnému využitiu však toto pomenovanie podľa Gažiovej už nezodpovedá.
„Pavlačové domy boli pre Topoľčany v 19. storočí typické. V meste sa zachovali možno tri takéto domy, preto ide o jeden z posledných zachovaných pavlačových domov a zároveň jeden z väčších historických obytných domov, ktoré sa v meste zachovali,“ vysvetlila Gažiová.
Na pavlači sa zachovali aj pôvodné drevené dvere. Tie budú slúžiť ako predloha pri výrobe ďalších. Jedna kópia už vznikla pre priestory Starého Opusu, ktorý bude mať východ z interiéru na nádvorie tak, ako to bolo v minulosti.
Mesto Topoľčany zadalo aj výrobu nových hlavných vstupných dverí. Vychádzajú zo zachovaných historických fotografií, na ktorých je ich niekdajšia podoba dobre čitateľná.
Členovia občianskeho združenia spolu s dobrovoľníkmi postupne obnovujú spoločné priestory budovy. Venovali sa chodbe, schodisku, pavlači aj vnútrobloku, pričom na viacerých miestach zostali zachované pôvodné prvky z konca 19. storočia.
Oživovanie budovy sa však neobmedzuje len na jej obnovu. Na nádvorí sa už konajú premietania, koncerty či tvorivé workshopy a zo vstupných priestorov vznikla Galéria Zeleného rínku. Prvú výstavu v nej otvorili 14. septembra.
