Kosovského exprezidenta Thaciho odsúdili na 25 rokov väzenia
Osobitný súd pre Kosovo (KSC) v stredu odsúdil bývalého kosovského prezidenta Hashima Thaciho na 25 rokov väzenia. Uznal ho vinným zo spáchania vojnových zločinov počas vojny v srbskej provincii Kosovo v rokoch 1998 – 1999.
Spolu s Thacim odsúdili aj troch lídrov Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) – bývalého predsedu kosovského parlamentu Kadriho Veseliho (18 rokov) a Jakupa Krasniqa (25 rokov) a bývalého poslanca Rexhepa Selimiho (13 rokov).
Prokuratúra žiadala maximálnu dĺžku trestu (45 rokov) pre Thaciho aj ďalších obžalovaných. Všetci obvinenia popreli.
„Súd dospel k záveru, že všetci štyria obžalovaní sú trestne zodpovední za vojnové zločiny spočívajúce v svojvoľnom zadržiavaní 385 osôb, krutom zaobchádzaní so 49 osobami, mučení 303 osôb a vražde 96 osôb,“ uviedol predsedajúci sudca.
Podľa súdu sa zločinov dopustili na osobách považovaných za odporcov politických a vojenských cieľov UCK vrátane kosovských Albáncov spojených s inými politickými alebo vojenskými silami, ale aj na Srboch alebo Rómoch.
Všetci štyria však boli oslobodení zo šiestich obvinení zo zločinov proti ľudskosti. Prokuratúra podľa súdu nedokázala preukázať, že tieto zločiny boli spáchané v rámci rozsiahleho a systematického útoku na civilistov.
V Kosove sú odsúdení vnímaní ako vojnoví hrdinovia a Thaci obzvlášť ako kľúčová osobnosť boja za nezávislosť juhosrbskej provincie. Cez víkend sa v Prištine zišli tisíce ľudí na ich podporu a mnohí v rukách držali albánske vlajky.
V hlavnom meste Kosova sa zhromaždil veľký dav aj v stredu, aby na veľkých obrazovkách naživo sledoval vynesenie rozsudku. Po odsúdení bývalého prezidenta dav stíchol a mnohí Kosovčania boli rozhodnutím šokovaní.
UCK vznikla v novembri 1994 ako reakcia na rastúci útlak etnických Albáncov v Kosove. Z malej skupiny vznikla milícia s viac ako 20.000 ozbrojencami, ktorá aktívne bojovala so srbskými silami a jednotkami juhoslovanskej armády. Vojnu v Kosove ukončili až nálety NATO v roku 1999.
Po vojne boli v masových hroboch objavené tisíce tiel zavraždených etnických Albáncov. Osobitný súd v Haagu odsúdil niekoľko bývalých srbských vojenských a policajných predstaviteľov za vojnové zločiny. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) tiež odsúdil viacerých Srbov za zločiny spáchané v Kosove.
Zločiny voči Srbom však páchali aj kosovskí Albánci, vrátane Thaciho, ktorý bol politickým lídrom UCK od marca 1999. Vďaka schopnosti vyhýbať sa srbským jednotkám si vyslúžil prezývku Had (Gjarpëri).
Ako jeden z lídrov kosovských Albáncov bol v marci 1999 pozvaný na mierové rokovania do francúzskeho Rambouillet. Po vyhlásení nezávislosti Kosova v roku 2008 bol kľúčovou osobnosťou tamojšej politiky. Vo funkcii premiéra pôsobil šesť rokov a ako prezident štyri roky. Rezignoval v roku 2020 po svojej obžalobe a následne bol zatknutý.
Thaciho a ďalších lídrov kosovských Albáncov súdil Osobitný súd pre Kosovo (KSC). Sídli v Holandsku a súdia medzinárodní sudcovia, ale zriadený bol na základe kosovského práva výlučne na stíhanie zločinov spáchaných členmi UCK počas vojny. V rámci Kosova sa totiž nedarilo zabezpečovať dôveryhodných svedkov proti vysokopostaveným členom UCK.
Kosovo vyhlásilo svoju nezávislosť v roku 2008 ako dôsledok vojny v rokoch 1998 až 1999, ktorá sa skončila až po zásahu NATO a na situáciu dohliada viacero medzinárodných misií. Srbsko odtrhnutie svojej provincie neuznáva a medzi oboma subjektmi odvtedy pretrváva napätie.
Nezávislosť Kosova doposiaľ neuznáva päť členských krajín EÚ – Slovensko, Španielsko, Cyprus, Grécko a Rumunsko.
