Na východ od raja. Čierna nad Tisou oslavuje 80 rokov, mestu chýbajú pozemky aj ľudia
ČIERNA NAD TISOU. „Na východ od raja,“ odpovedá na otázku, ako sa tu žije, čašníčka roznášajúca denné menu v jednej z dvoch reštaurácií v meste.
Mesto je usadené v juhovýchodnom cípe Slovenska. Od roku 2001 ho opustila štvrtina obyvateľov. Nachádza sa pár kilometrov od Ukrajiny a hranice Schengenského priestoru a Európskej únie. Z juhu ju lemuje hranica s Maďarskom, tvorená korytom rieky Tisa.
Tento rok oslavuje Čierna nad Tisou 80 rokov.
Na zelenej lúke
Čierna nad Tisou bola založená v roku 1946 na základe vládneho uznesenia na zabezpečenie výmeny tovaru medzi ZSSR a Československom vybudovaním železničného prekladiska. Prví stavbári prišli v roku 1947. Mestom sa stala až v roku 1969.
„Zo začiatku to bola len Čierna, ale myslela sa obec Čierna, ktorá má dlhšiu históriu. Mesto vzniklo tým, že sa osekali katastre troch okolitých obcí a doteraz sa s tým boríme,“ hovorí prednosta mestského úradu Peter Brázda.
Problémom sú nevysporiadané pozemky vo vlastníctve štátu a v správe železníc. „Ako mesto nemáme skoro žiadne pozemky v intraviláne. Nešťastie je, že sme dosť zmeškali z eurofondov,“ vraví Brázda.
Vyľudňovanie
V roku 1990 dosiahol počet obyvateľov v meste historické maximum – takmer 6 000. Podľa sčítania z roku 2021 žilo v meste vyše 3 500 obyvateľov, z toho približne 38 percent slovenskej, 51 percent maďarskej, 15 percent ukrajinskej a 12 percent rómskej národnosti.
„Dá sa povedať, že vzniklo len ako obslužné zázemie pre železnicu. Potom prišli 70. a 80. roky, vysokozdvižné vozíky, bagre a nová technológia. To znamenalo, že sa začal pomalý odliv,“ vysvetľuje prednosta.
Dominantná železnica
Architektúra mesta je na slovenské pomery unikátna, pretože ide o jedno z dvoch miest na Slovensku, ktoré vznikli až po druhej svetovej vojne. Dominantou je areál železničnej stanice a prekladiska, ktorý zaberá plochu až 10 kilometrov štvorcových.
Na železnici fungujú aj súkromné spoločnosti s modernými výklopníkmi. „Celé to obsluhujú štyria ľudia a dokáže to preložiť kvantá tovaru, takže dnes je potreba manuálnej práce nízka,“ hovorí Brázda.
Železnica je stále významným zamestnávateľom v mikroregióne, pracuje tu približne 1 200 – 1 500 ľudí, kedysi to však bolo 4 000.
Historický okamih
Do Čiernej nad Tisou prišli počas výkonu funkcie všetci prezidenti vrátane prezidentky Zuzany Čaputovej, s výnimkou Petra Pellegriniho.
V roku 1968 sa tu konalo historické rokovanie pred augustovou okupáciou, po ktorom nastala 22-ročná okupácia. Práve tu sa na prelome júla a augusta 1968 konalo osudové stretnutie medzi Alexandrom Dubčekom a Leonidom Brežnevom.
Bývalý Železničný kultúrny dom, známy aj ako Klub železničiarov, je v posledných rokoch dejiskom augustových spomienok. Dnes je táto budova v dezolátnom stave a chátra.
