Dlhoročný starosta, lokálny oligarcha a zmanipulované voľby. Čo inšpirovalo vznik románu
V románe Spálené hlasy sa odohráva príbeh z fiktívnej obce Štorchová. Podľa oficiálnych výsledkov komunálnych volieb v neveľkej slovenskej obci vyhráva doterajší starosta, v skutočnosti však získal viac hlasov jeho protikandidát. Ten sa po zákulisných zásahoch zo strany starostu a bezškrupulózneho miestneho podnikateľa nemieni vzdať. Púšťa sa do nerovného boja proti systému, ktorého chápadlá siahajú až k najvyšším politickým a bezpečnostným špičkám krajiny.
Hoci je príbeh fikciou, sám autor v rozhovore pre Korzár naznačuje, že impulzom bola podobná situácia pri komunálnych voľbách v jednej obci. Viac prezradil spisovateľ David Josiali, ktorý je pseudonymom – redakcia však jeho totožnosť pozná, rovnako ako aj dôvody, pre ktoré sa rozhodol písať pod iným menom.
V úvode knihy je uvedené, že ide o fikciu. Sú však indície, že podobný prípad sa skutočne mohol stať. „Spálené hlasy sú fikciou a všetky postavy sú vymyslené, to chcem zdôrazniť. Zároveň však platí, že príbeh nevznikol vo vzduchoprázdne. Každý autor žije v určitom spoločenskom prostredí, vníma ľudí, vzťahy a udalosti okolo seba, a to sa prirodzene môže určitým spôsobom premietnuť aj do jeho tvorby,“ hovorí autor.
Stotožňuje sa s jednou z recenzií, ktorá knihu označila za semifiktívny konštrukt. „Ide o to, že príbeh je síce úplne vymyslený, je však vystavaný tak, aby vzhľadom na svoju autentickosť mohol zapadnúť do reálneho prostredia a pôsobiť uveriteľne. To však neznamená, že opisuje skutočnú udalosť alebo konkrétnych ľudí. Postavy sú totiž archetypálne a tvoril som ich formou typizácie, takže ich možno dosadiť do väčšiny slovenských obcí. Skoro v každej obci je totiž starosta, kostolník, niekoľko podnikateľov, futbalový klub alebo trebárs dobrovoľní hasiči či urbariát,“ vysvetľuje.
Čo bolo prvotným impulzom na napísanie Spálených hlasov? „Impulzom bola, okrem iného, aj jedna okolnosť súvisiaca s komunálnymi voľbami v nemenovanej obci. Pri sčítavaní hlasov vznikla disproporcia medzi počtom zaevidovaných voličov, ktorí sa volieb zúčastnili, a počtom odovzdaných hlasov. Išlo o rozdiel siedmich hlasov, čo je pri neveľkej obci pomerne výrazná odchýlka,“ približuje Josiali.
Nemá vedomosť o tom, či išlo o podvodné konanie, machinácie alebo iba o administratívnu chybu. „Preto sa k tomu neviem exaktne vyjadriť a už vôbec nie vyvodzovať nejaké závery alebo tvrdenia. Nikto z komisie to však ľuďom, ktorí boli pri sčítavaní ako občiansky dohľad, relevantne nevysvetlil,“ dodáva.
Výsledky napokon nikto nenapadol a ostali v platnosti. „Pre mňa ako autora to však bola skôr iskra, než hotový príbeh. Túto indíciu som rozvinul do fikcie a položil som si otázku: Čo keby za takouto nezrovnalosťou nebola chyba, ale premyslený systém? A od toho sa začal odvíjať celý príbeh,“ uvádza spisovateľ.
Dôležitejšie než konkrétne miesta, postavy alebo samotná prvotná udalosť je však pre neho posolstvo knihy. Je o boji za dobro, spravodlivosť a pravdu a o presvedčení, že tento boj má zmysel.
„Ak sa v nejakej komunite dejú zlé veci, ktoré zostávajú ututlávané a spoločnosť sa s nimi nedokáže vyrovnať, zostávajú v nej ako chronický problém. Je to ako čierny mrak, ktorý nad ňou visí. Zlo je potrebné dostať na svetlo a vtedy démoni miznú. Aj evanjeliá hovoria o tom, že svetlo odhaľuje to, čo sa skrýva v tme,“ konštatuje.
Platí to podľa neho aj pre veci verejné. „Politici disponujú nad obcami, mestami alebo krajinou istou autoritou, ktorej sa nesmú spreneveriť. Keď ju zneužijú, nepoškodzujú iba seba. Kontaminujú tým aj vzťahy v celej komunite. Sú to možno neviditeľné veci, ale ich dôsledky môžu byť veľmi konkrétne. Ak napríklad nejaký starosta nečestne nadobudne majetok, môže to mať negatívny vplyv nielen na neho a jeho rodinu, ale aj na celú komunitu, a tá o tom ani nemusí vedieť,“ uzatvára David Josiali.
