Predali byt, kúpili chátrajúci dom na strednom Slovensku: Nemal základy, čakali sme, či to spadne
Mladá učiteľka Barbora Hárezníková sa s manželom a synom rozhodla opustiť mesto a presťahovať sa do hornatej dediny na strednom Slovensku. Bývali v byte, no cítili, že to pre nich nie je to pravé.
K rozhodnutiu prispela aj synova diagnóza Aspergerovho syndrómu a skúsenosť s neplodnosťou. Rodina chcela zmeniť tempo života. Kľúče od chátrajúceho domu, ktorý bolo treba kompletne prerobiť, dostali koncom mája. Podľa plánu by v ňom chceli bývať už koncom novembra.
„Kúpili sme si domček v Banskobystrickom kraji, v dedinke pri okresnom meste na strednom Slovensku. Pochádzam zo Zvolena. Dom je v hornatom prostredí, v rovnakej obci, kde bývajú aj svokrovci. Postavený bol v 60. alebo 70. rokoch a vyžadoval kompletnú rekonštrukciu. Momentálne bývame u svokrovcov, kým ho dáme dokopy,“ opisuje Barbora.
Dodáva, že najväčším faktorom pri rozhodovaní bola neplodnosť a synova diagnóza. Obaja s manželom pracovali v školstve. „Vedeli sme, že pri takejto diagnóze by bolo najlepšie, keby sme so synom bývali na dedine, v pokoji a v menšom kolektíve,“ hovorí.
Dom nemal základy, čakala som, kedy to spadne
Pri rekonštrukcii narazili na vážny problém. „Keď sme začali vyberať staré dlažby, zistili sme, že celý dom je podložený len hlinou a nemá spravené žiadne základy. Keď bager začal odhrňovať podklad okolo domu, videla som, ako sa skaly posúvajú pod spodok domu. Čakala som, kedy to spadne,“ približuje.
Skaly museli vybrať do hĺbky približne 35 centimetrov, okolo domu sa kopalo do hĺbky jedného metra. Všetko ručne vybetónovali, pretože na pozemok sa cez prístupový most nedostalo auto s betónom. Problémom bol aj eternit.
Napriek tomu veria, že do konca novembra budú v dome bývať. „Keď sa chce, tak sa dá. Môj muž na dome pracuje od rána do večera. Robia na tom len on s murárom, občas príde pomôcť svokor,“ dodáva.
Prerábka ako skúška vzťahu
Barbora hovorí, že prerábka starého domu je obrovská skúška vzťahu. „Povedali sme si s manželom, že keď prežijeme toto, prežijeme už všetko. Naučilo nás to, že sa neoplatí hádať. Získali sme voči sebe väčší rešpekt,“ uzatvára.
