Mnohým druhom vtáctva hrozí vyhynutie. Príčiny sú známe
Každému deviatemu vtákovi na svete hrozí vyhynutie a 45 percent druhov sťahovavých vtákov ubúda. Ďalších šesť sťahovavých druhov za posledných 150 rokov preukázateľne alebo pravdepodobne vyhynulo. Nepriaznivá je situácia pre druhy viazané na morské prostredie, lesy a pobrežné mokrade. Medzi najohrozenejšie skupiny patria morské vtáky a pobrežné druhy vtákov.
Vyplýva to zo Správy o stave vtáctva, ktorú predstavila organizácia BirdLife International na Globálnom samite o migračných trasách sťahovavého vtáctva v kenskom Nairobi.
Príčiny sú známe
Vlani za vyhynutého vtáka podľa Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS)/BirdLife vyhlásili hvizdáka tenkozobého, ktorého posledný potvrdený výskyt bol vo februári 1995 pri lagúne v Maroku. Ide o prvé globálne vyhynutie vtáčieho druhu na pevnine Eurázie a Afriky za posledné storočia.
Správa však podľa spoločnosti ukazuje, že nepriaznivý vývoj sa dá zvrátiť. Príčiny poklesu populácií sú dobre známe a prevažne súvisia s ľudskou činnosťou. Patria medzi ne invázne druhy, intenzifikácia poľnohospodárstva, zmena klímy a neudržateľný lov.
„Ak sa problémy spojené s poľnohospodárstvom, rybolovom a využívaním krajiny riešia pozdĺž celej migračnej trasy a nie iba na jednotlivých lokalitách, populácie vtákov dokážu na ochranné opatrenia pozitívne reagovať,“ skonštatovala organizácia. Ako príklad uviedla spoluprácu viacerých krajín pri ochrane zdochlinára bieleho, vďaka ktorej sa podarilo zastaviť pokles hniezdnej populácie tohto druhu supa na Balkáne. Podobným príkladom je spolupráca Slovenska so susednými štátmi na ochrane krakle belasej či dropa veľkého, ktoré v SR takmer vyhynuli.
„Sťahovavé vtáky sú citlivými indikátormi zmien v prírode a ich úbytok ukazuje, že tlak na prírodné systémy, od ktorých závisíme aj my, rastie. Vedecké poznatky však zároveň jednoznačne ukazujú, že ochrana prírody funguje. Koordinované opatrenia dokážu zabrániť vyhynutiu druhov a pomôcť populáciám zotaviť sa. Riešenia poznáme – teraz ich musíme uplatniť v rozsahu celých migračných trás,“ povedal hlavný vedecký pracovník BirdLife International a hlavný editor správy Stuart Butchart.
Ochrana migračných trás
Lídri, vedci a ochranárske organizácie v piatok na samite podpísali Nairobskú deklaráciu o migračných trasách. Cieľom je koordinovať ochranu vtákov pozdĺž celých migračných trás. Za Slovensko deklaráciu osobne podpísal riaditeľ SOS/BirdLife Slovensko Matej Repel. Deklarácia pripomína, že sťahovavé vtáky prekračujú hranice štátov aj kontinentov. Ich prežitie preto nemožno zabezpečiť izolovanými opatreniami jednotlivých krajín, ale spoluprácou mnohých aktérov pozdĺž celej migračnej trasy, uviedla organizácia.
„Správa o stave vtáctva sveta hovorí jednoznačne: sťahovavé vtáky strácame alarmujúcim tempom. Nairobská deklarácia však môže znamenať zásadnú zmenu. Potrebujeme, aby každý prevzal svoj diel zodpovednosti – vlády, podnikateľský sektor aj občianska spoločnosť,“ poznamenal výkonný riaditeľ BirdLife International Martin Harper.
Na samite sa zúčastnili aj vysokopostavení predstavitelia Svetovej banky a regionálnych rozvojových bánk. Tri multilaterálne rozvojové banky už začleňujú ochranu migračných trás do svojich úverových programov. Objem finančných záväzkov prijatých od roku 2021 presiahol šesť miliárd dolárov, doplnila SOS/BirdLife.
