Milan Bátora: Legendárny rušňovodič sa lúči so železnicou po 46 rokoch služby
V rušňovom depe v Prievidzi sa konala emotívna rozlúčka so Milanom Bátorom, obľúbeným rušňovodičom, ktorý strávil na železnici neuveriteľných 46 rokov. Po dlhých rokoch služby sa tento týždeň rozhodol odísť do dôchodku, pričom mnohí kolegovia prišli, aby mu vyjadrili svoju úctu a spomienky na spoločnú prácu.
Život medzi koľajnicami
Milanova kariéra na železnici začala ešte v čase Československa, a od samotného začiatku sa vyznačoval odborným prístupom a ľudskosťou, ktorú si kolegovia veľmi cenili. Často im pomáhal s technickými problémami a bol dostupný na rade v akýchkoľvek okamihoch, bez ohľadu na to, či sa jednalo o deň alebo noc.
„Nikdy nenechal pokazený vlak v poli, vždy si našiel spôsob, ako doviesť cestujúcich do cieľa,“ hovorí Milan Taraba, kolega a priateľ, ktorý zdôrazňuje, že Bátor bol pre nich viac ako len kolega, bol aj blízky priateľ.
Nostalgická jazda a posledná rozlúčka
Na oslavu jeho odchodu pripravili kolegovia úžasnú nostalgickú jazdu historickým motorovým vlakom radu 810, v ktorom Milan kedysi začínal svoju kariéru. Táto retro jazda, ktorá viedla do Nitrianskeho Pravna, sa napokon stala spomienkou na časy, keď osobné vlaky ešte na tejto trati premávali. Po návrate do depa sa konalo slávnostné posedenie, počas ktorého si spoločne vychutnali guláš a zdieľali príbehy a zážitky z pracovného života.
Skúsenosti a výzvy počas kariéry
Za svojej kariéry Bátora dlhodobo vnímal náročnosť povolania, ktoré zahŕňalo osobnú aj nákladnú dopravu, a rýchliky. „Môj výcvik trval dva roky. Dnes tento proces trvá kratšie, ale kvalita prípravy sa znížila,“ povedal. Jeho práca si vyžaduje rozsiahle poznanie predpisov a technických pravidiel, čo je nevyhnutné pre bezpečnú prevádzku vlakov, a musí predvídať situácie na trati.
Bátora, žiaľ, zažil aj šesť smrteľných nehôd, ktoré muťažili jeho dušu, no okrem toho dokázal zo všetkých situácií vyťažiť maximum bez závažnejších emocionálnych následkov. „Dnes sú vodiči veľmi nepozorní a rušňovodič, bohužiaľ, málokedy dokáže havárii zabrániť,“ dodal s ťažkým srdcom.
Pohľad do budúcnosti
Svoj odchod do dôchodku Bátora oslavuje s radosťou, plánuje venovať čas svojej záhrade a chovu oviec v rodnej Veľkej Lehôtke. „Rád si posedím a vychutnám si oddych po všetkých tých rokoch na koľajniciach,“ povedal. Avšak, aj tak bude najviac chýbať kolegom a spoločnosti vo vlaku, ktorá mu poskytovala stále niečo viac než len prácu.
Tento príbeh Milana Bátora je príkladom oddanosti a profesionality v jednom z najnáročnejších a najzodpovednejších povolaní. Jeho odkaz bude žiť v spomienkach mnohých, ktorým ukázal, ako bezpečne a zodpovedne viesť vlak s cestujúcimi a ako sa starať o svoje profesijné a osobné vzťahy.
