Ústavný súd sa obrátil na Európsky súdny dvor ohľadom manželstiev osôb rovnakého pohlavia
Ústavný súd Slovenskej republiky sa na neverejnom zasadnutí konanom 1. júla 2026 rozhodol poslať prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskej únie. Táto otázka sa zaoberá problematikou manželstiev osôb rovnakého pohlavia a príslušným právnym rámcom, ktorý súvisí so stratou štátneho občianstva. Podľa informácií z Ústavného súdu došlo k prerušeniu konania na základe ústavnej sťažnosti, ktorú podal sťažovateľ, ktorý sa nachádza v komplikovanej situácii týkajúcej sa jeho občianskych práv.
Otázka predložená Súdnemu dvoru znie, či môže byť článok 21 ods. 1 a článok 20 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladaný tak, že bráni vnútroštátnemu právu, ktoré zohľadňuje stratu občianstva Európskej únie pre občana, ktorý vstúpil do manželstva s osobou rovnakého pohlavia v štáte, ktorý nie je členským štátom EÚ. Záležitosť sa týka konkrétneho prípadu sťažovateľa, ktorý bol narodený na Slovensku, ale v súčasnosti žije a pracuje v Londýne, kde sa aj zosobášil so svojim partnerom a získal britské občianstvo.
Ústavný súd objasnil, že sťažovateľ prišiel na Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Londýne s informáciou o nadobudnutí občianstva svojho manžela, pričom žiadal potvrdenie, že si ponecháva aj slovenské štátne občianstvo. Napriek tomu dostal oznámenie o strate slovenského občianstva, vrátane výzvy na odovzdanie dokladov. V súčasnej legislatíve existuje výnimka, ktorá umožňuje uchovať štátne občianstvo v prípade, ak je cudzie občianstvo nadobudnuté manželstvom, avšak táto výnimka nebola v jeho prípade aplikovaná. Fakt, že jeho manželstvo je uzavreté podľa britského práva, slovenský právny poriadok neuznáva, čo vytvára právnu neistotu.
Ústavný súd sa zamyslel nad otázkou, či ministerstvo mohlo automaticky aplikovať dôsledok straty štátneho občianstva bez posúdenia špecifických okolností sťažovateľa. V tomto kontexte bola zvýraznená otázka rovnosti pred zákonom a faktory ovplyvňujúce nadobudnutie občianstva, pričom je dôležité zohľadniť aj dôsledky straty slovenského štátneho občianstva na jeho postavenie občana EÚ.
Na záver, ústavný súd zdôraznil, že predloženie prejudiciálnej otázky nie je len otázkou voľby, ale aj povinnosti v súlade s európskym právom, najmä pre súdy, pre ktorých rozhodovania nie sú prípustné opravné prostriedky. Akýkoľvek súd, ktorý sa musí vysporiadať s výkladu práva EÚ, musí sa obrátiť na Súdny dvor, pokiaľ ide o otázku, na ktorú neexistuje jednoznačná odpoveď alebo ustálená judikatúra.
