Folklór a jeho miesto v živote mladých: vášeň, čas a úsilia
Vo folklórnych súboroch tancuje väčšina mladých ľudí pre radosť a spoločne prežívajú nezabudnuteľné zážitky. Napriek tomu, že folklór sama osebe nie je živobytím pre všetkých, pre niektorých sa stal vášnivým koníčkom, ktorý vyžaduje značnú investíciu času a úsilia. Nikola Polkorábová, tanečníčka zo súboru Rozsutec, podčiarkuje, že tanec sa stal súčasťou jej života už od útleho veku. Od štyroch rokov sa zúčastňovala na súťažiach a festivaloch, čo zvyšovalo jej túžbu venovať sa folklóru ešte intenzívnejšie.
Práca v súbore je však náročná a vyžaduje si dobrý časový manažment. Mladí folkóristi sa nielenže musia prispôsobiť tréningovým hodinám, ale zároveň aj studovať alebo pracovať. Tréningy sú zložené z rozcvičky a cvičení náročnejších choreografií podľa regiónov, pričom sólové sestry a muzikanti majú svoj vlastný priestor na prípravu. Každá zapojená zložka – tanečníci, speváčky a muzikanti – má svoje špecifické nároky a zloženie, no všetko sa spája pri spoločných vystúpeniach na festivaloch, kde musia predviesť svoje umenie pred publikom.
Popri intenzívne trénovaní mnohí mladí folkloristi zároveň študujú na vysokých školách alebo pracujú. Nikola sa napríklad snaží kombinovať štúdium na dvoch univerzitách s prácou na čiastočný úväzok. Tým si udržuje možnosť venovať sa folklóru tak, aby weekendy zostávali voľné pre vystúpenia a festivaly. „Musíte mať dobrý time-management,” zdôrazňuje, pričom sa snaží nájsť aspoň jeden deň voľna na regeneráciu.
Tým, že folklórne aktivity zahŕňajú aj dlhé festivalové víkendy, zažívajú tanečníci množstvo zábavy ale aj uväznenia v náročných podmienkach, ako sa stalo počas dlhého návratu z festivalu. Nikola spomína na nepríjemnosti, ako strávili 12 hodín čakajúci na hraniciach. Navyše, zážitky z týchto podujatí zostávajú nezabudnuteľné a tvoria silné priateľstvá medzi členmi súboru.
Ich folklórny súbor ponúka rozmanitosť, pokrývajúc tance z rôznych regiónov Slovenska, ako sú Myjava, Zemplín, Kysuce a Horehronie. Tento mix umožňuje tancovať rôzne choreografie a osvetliť kultúrnu rozmanitosť Slovenska. Spoliehajú sa na kolektívne úsilie, ktoré je však často obohatené o osobné príbehy a vzájomný rast. Rovnako živo sa členovia podelia o skúsenosti s údržbou a starostlivosťou o kroje, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ich vystúpení.
V súčasnosti nie je jednoduché pre mladých tanečníkov mať čas na všetko, čo si vyžaduje súbor, a preto je potrebné vyvážiť školu, prácu a folklor. Okrem tanca majú mnohí z nich aj iné ambície, ale folklór ako vášeň im poskytuje nielen zábavu, ale aj zmysel a podporu v ťažkých chvíľach. Ako hovorí Nikola, „Bluš a folklór pre mňa nie sú len súbor, sú to ľudia, priateľstvá a zážitky, ktoré navždy ostanú so mnou.”
