Rumunská armáda presmeruje časť toku Dunaja k jadrovej elektrárni
V nedeľu uskutočnila rumunská armáda kontrolovaný odstrel skaly s cieľom presmerovať zvýšené množstvo vody z Dunaja k jadrovej elektrárni v Cernavode. Tento krok bol nevyhnutný, keďže prietok rieky klesol na mimoriadne nízke úrovne v dôsledku pretrvávajúceho sucha. Tento pokles vytvára značný tlak na rumunský energetický systém, ktorý bojuje s nedostatkom vody potrebnej na chladenie elektrárne.
Hladina Dunaja v okolí Cernavody klesá približne o dva až tri centimetre denne. Podľa Sorina Rindasu, zástupcu generálneho riaditeľa rumunskej Národnej správy vôd, môže jadrová elektráreň fungovať na súčasných limitách ešte približne štyri až päť dní, pokiaľ sa prietok vody nezlepší.
Na stabilizáciu hladiny vody vládne nevyhnutnosť zavedenia mimoriadnych opatrení vrátane presmerovania časti toku cez rameno Bala do starého koryta Dunaja. Tento proces zahŕňa kontrolované potopenie člnov naložených približne 500 tonami kameňa na presne určené miesta, vybraté na základe batymetrických meraní dna rieky. Okrem toho sa realizuje aj bagrovanie starého koryta, čím sa zabezpečuje zvýšenie prietoku.
Člny, každé s dĺžkou 70 metrov a hmotnosťou 10 ton, budú umiestnené na dne rieky so špeciálnou presnosťou, aby sa eliminovali obavy z ich posunu v dôsledku aktuálnych podmienok prúdenia a hĺbky vody. Avšak, akékoľvek zvýšenie zákalu vody v blízkosti odberového miesta jadrovej elektrárne môže spôsobiť okamžité prerušenie prác, aby sa ochránila bezpečnosť prevádzky.
Rindasu zdôraznil, že predsa len existujú riziká, aj keď úrady aplikujú všetky možné opatrenia na zabezpečenie prevádzky elektrárne. V súčasnej situácii je situácia aj v Maďarsku kritická, pretože tamojšia jadrová elektráreň Paks odstavila tri zo štyroch blokov, pričom podobné problémy sú hlásené aj z bulharskej elektrárne Kozloduj.
Premiér Ilie Bolojan vyjadril obavy ohľadom nutnosti odstavenia druhého reaktora v Cernavode, ak hladina Dunaja aj naďalej klesne. Takýto krok by mohol viesť k strate približne 20 percent rumunskej výroby elektriny, čo by situáciu výrazne zhoršilo. Ekonomika krajiny by tak mohla čeliť dodatočnému tlaku pri hladinách prúdenia, ktoré už obmedzujú produkciu vo vodných elektrárňach na niečo vyše 1000 megawattov (MW).
Pri bežnej spotrebe elektriny, ktorá prevyšuje 7000 MW, sa Rumunsko prevažne nachádza v stave, kde musí dovážať približne 1700 MW, aby pokrylo dopyt. Ak by sa musel odstaviť aj druhý reaktor, tak by dovoz elektriny musel ísť nad 2500 MW, aby sa udržala energetická sústava vyvážená a zabránilo sa skokom v dodávkach elektriny.
