Miliardy eur na čistejší vzduch končia v komínoch, upozorňuje štúdia
V rámci Modernizačného fondu EÚ je k dispozícii približne 50 miliárd eur, ktoré majú za cieľ podporiť ekologizáciu ekonomiky menej rozvinutých krajín, ako je Slovensko. Avšak alarmujúce zistenia ukazujú, že značná časť týchto prostriedkov bola doteraz investovaná do projektov súvisiacich s fosílnymi palivami, čím sa vytvára paradoxná situácia, kedy sa zámery na zníženie závislosti na znečisťujúcich palivách stávajú neefektívnymi.
Príkladom môže byť situácia, kedy mesto dostane finančné prostriedky na obnovu svojho vozového parku, avšak peniaze sú skôr použité na údržbu starých naftových motorov a nie na investície do moderných elektrobusov. Takto sa nielenže spomaľuje prechod k ekologickej doprave, ale taktiež sa rúca investičný potenciál potrebný na prechod na udržateľnejšie riešenia.
Podľa analýzy od organizácie CEE Bankwatch, Slovensko a jeho susedné krajiny sa ocitli v podobnej situácii, kde fondy určené na ekologizáciu, naopak, predlžujú ich závislosť na fosílnych palivách. Táto situácia je vážna, pretože na každé tri eurá investované do ekologických projektov pripadá minimálne jedno euro na projekty, ktoré podporujú znečisťujúce investície.
Expert Gligor Radečić z CEE Bankwatch zdôrazňuje, že doterajšie výdavky fondu, ktoré podporili projekty nadviazané na fosílne palivá, ako sú spaľovanie odpadu a biomasy, pohltili už 7,1 miliardy eur, čo predstavuje 35 percent všetkých doterajších investícií z tohto fondu. Takéto investície sú v priamom rozpore s ambíciou znížiť emisie skleníkových plynov a prechod na udržateľné zdroje energie.
Slovensko a jeho výzvy v oblasti dekarbonizácie
Podľa Európskej komisie, ktorá potvrdila tieto kritické zistenia, modernizačný fond sa stal zdrojom investícií do fosílnych palív, čo môže podkopávať klimatické a politické ciele EÚ. Celkovo štvrtina prostriedkov z fondu bola využitá na podporu plynu, čo je pre Slovensko alarmujúce, keďže patríme k energeticky najmenej efektívnym krajinám EU. Na výrobu rovnakého množstva tovaru spotrebujeme až o 40 percent viac energie ako priemer EÚ, a to nás robí extrémne citlivými na výkyvy cien palív.
Slovensko sa navyše vyznačuje pomalým tempom pri čerpaní fondov z Modernizačného fondu. Do polovice roku 2025 sa využilo len malú časť dostupných peňazí, zatiaľ čo iné krajiny v regióne pokračujú v pokroku oveľa rýchlejšie. S dodatočnými emisnými kvótami v hodnote vyše 2 miliárd eur, ktoré štát previedol do fondu, by sa očakávalo rýchlejšie využitie a nasmerovanie týchto prostriedkov na inovatívne a udržateľné projekty.
Ak však budú fondy naďalej vynakladané na projekty s fosílnymi palivami, Slovensko, namiesto budovania zelenej budúcnosti, riskuje, že sa ocitne v začarovanom kruhu, kde sa nezmení nič podstatné a z dlhodobého hľadiska narastú environmentálne náklady a energetická závislosť.
Alternatívne riešenia pre zelenú transformáciu
V čase, keď sa vyhodnocujú prostriedky z Modernizačného fondu, vyšla aj štúdia Inštitútu pre energetickú ekonómiu a finančnú analýzu (IEEFA), ktorá poukazuje na to, že dlhodobým riešením pre Európu je rozvoj obnoviteľných zdrojov ako veterná a solárna energia, spolu s tepelnými čerpadlami. Odhaduje, že do roku 2024 by tieto technológie mohli nahradiť významné množstvo zemného plynu, čo by prispelo k zníženiu energetickej závislosti.
Ak sa EÚ zameria na splnenie svojich cieľov v oblasti rozvoja zelených technológií, je reálne očakávať, že dopyt po plyne klesne o 25 percent do roku 2030. To by mohlo výrazne znížiť potrebné dovozy skvapalneného zemného plynu, čím sa obmedzí závislosť na externých dodávateľoch.
Treba predísť pripravenosti na prechod k obnoviteľným zdrojom a zeleným technológiam. Ak si EÚ nájde odvahu a odhodlanie investovať do ekologickej budúcnosti bez prekážok zamýšľajúcich projektov, môže otvorenie dverí k udržateľným premenám priniesť ekonomickú i environmentálnu prosperitu.
