Prístup vlády k spoločnosti: Čoraz hlbšia nedôvera
V prostredí neustálych poloprávd a nedôvery, kde vyhlásenia predstaviteľov vlády prichádzajú jedna za druhou s diametrálne odlišným obsahom, sa spoločnosť ocitá na okraji psychologickej traumy. Postoj vlády, ktorý sa zdá byť ucelený vo svojej neúprosnej rétorike, paradoxne vytvára atmosféru, v ktorej sa oslabuje kolektívna dôvera vo svet a jeho inštitúcie.
Po nedávnom potvrdení francúzskej ambasády o účasti Slovenska v koalícii ochotných, ktoré reprezentuje proeurópsku orientáciu, sa na horizonte zdalo, že by sme mohli obnoviť niektoré nádeje v našej zahraničnej politike. Avšak rýchlo sa ukázalo, že táto nádej je len dočasná. Situácia začala naberať iný smer, keď Igor Matovič a ďalší predstavitelia začali spochybňovať obsah týchto vyhlásení, pričom Blanár označil agentúru za technicky slabšiu, a Robert Fico mocne odmietol status Slovenska ako „vojnového spolku“.
Tento vývoj len umocňuje pocit neistoty. Akonáhle sa objavia pozitívne signály, vláda okamžite zavádza rétoriku, ktorá popiera predchádzajúce dohody a skutočnosti. Pre obyvateľov, ktorí sa snažia navigovať v neprehľadnej krajine, skutky a výroky politikov vytvárajú dojem, že nie je možné dôverovať ani tomu najzákladnejšiemu. To má za následok, že sa mnohí občania stávajú skeptickými voči všetkým informáciám, ktoré prijímajú, čo následne vedie k nedôvere v inštitúcie.
Situácia nie je taká, že by dôveru zažívala iba opozícia. Znepokojenie pociťuje aj veľká časť obyvateľstva, ktorá stále potešene prijíma Ficove rétoriky o pacifizme a snaží sa žiť v predstave, že sa vojna na Ukrajine ich netýka. Paradoxne zachádzajú do štátu vlastnené firmy, ktoré na vybavení zbraní profitujú, zatiaľ čo vláda, vo svojich verbálnych vyhláseniach, popiera akýkoľvek podiel na vojenských akciách. Tento konflikt hodnôt je pre občanov znepokojivý a vedie k rozporom v ich postoji voči vládnym rozhodnutiam.
V spoločnosti, kde sa cítia nesúhlasné názory a postoje, je možné debatovať a rozvíjať myšlienky. No s dominantným presne formulovaným oportunizmom sa občania ocitajú v situácii, kde sa zdá, že akékoľvek argumenty a návrhy sú iba zbytočnými pokusmi o zmenu. Neistota a skôr skeptický pohľad na verejné diskurzy sa stáva normou.
Tak sme sa v Slovensku ocitli v situácii, že aj tie najdôležitejšie hodnoty našich inštitúcií sa stali predmetom cynizmu — klesajúcou úrovňou angažovanosti v politickom živote sa mnohí občania vzdávajú nádeje na lepšiu budúcnosť a víziu postavenú na stabilitách a pravidlách. Dnešné Slovensko sa stáva rozdeleným v mnohých ohľadoch a avšak aj medzi stranami, ktoré si získali pozornosť, prevláda množstvo nejasností a neistej budúcnosti.
