Ornitológ Ridzoň: Nové druhy na Slovensku, ktoré však nenesú dobré správy
Tohtoročné leto znovu potvrdzuje, že sucho prestáva byť iba okrajovým fenoménom a stáva sa trvalou realitou. Mnohí odborníci si všímajú, ako rýchlo vysychajú mokrade, zanikajú kvitnúce lúky a niektoré druhy vtákov a motýľov miznú z nášho prírodného prostredia. Naopak, do našich oblastí sa začínajú sťahovať druhy, ktoré boli v posledných rokoch typické skôr pre teplejšie klimatické pásma Európy. V tejto súvislosti sa odborník na ornitológiu, Jozef Ridzoň, zamýšľa nad zložitou situáciou v slovenskej faune.
Dôsledky klimatickej zmeny na biodiverzitu
Ridzoň varuje pred alarmujúcimi trendmi, ktoré sú dôsledkom klimatických zmien. „Sucho, ktoré vidíme teraz, nie je iba otázkou tohto roka, ale dlhodobým problémom, ktorý ovplyvňuje najmä nížiny. Mokradné biotopy, ktoré sú zvyčajne bohaté na druhovú rozmanitosť, sa stávajú ohrozenými, čo môže viesť ku strate cenných vodných druhov rastlín a živočíchov,” upozorňuje Ridzoň.
Existujúce hrozby a ich korene
Klimatická zmena, spojená s intenzívnym poľnohospodárstvom, zaznamenáva na Slovensku svoj dopad v podobe degradácie pôdy a nedostatočnej schopnosti zadržiavať vodu. Vďaka dlhodobej a často nezodpovednej ornej činnosti, spájanej so zhutňovaním pôdy, krajina nedokáže efektívne zadržiavať vodu, čo vedie k bleskovým povodniam aj nedostatku vody.
Príležitosti na zmenu
V posledných rokoch sa však objavili aj náznaky pozitívnej zmeny. Po zavedení biopásov a iných opatrení určených na ochranu biodiverzity, možno pozorovať nárast niektorých vtáčích druhov, ktoré sa vracajú do krajiny. Na týchto plochách je pozorované približne štyrikrát viac vtáctva v porovnaní s tradičným poľnohospodárstvom. „Tento trend naznačuje, že ak budeme motivovať poľnohospodárov k šetrnému hospodáreniu, môže to viesť k zlepšeniu stavu našej prírody,” dodáva Ridzoň.
Nezábudnuteľné lekcie pre budúcnosť
Rodinný model hospodárenia sa musí adaptovať na nové klimatické podmienky. Intenzifikácia poľnohospodárstva, ktorá pred desiatkami rokov nebola problémom, sa dnes ukazuje ako jeden z hlavných faktorov ničiacich biodiverzitu. Bez urgentnej reakcie a prechodu na prax, ktorá ochranu prírody kombinuje s produkciou potravín, môžeme čeliť ďalej narastajúcim problémom.
Naša zodpovednosť
Spoločnosť, ako aj jednotlivci, musia prevziať zodpovednosť za zabezpečenie budúcnosti našich ekosystémov. Ako hovorí Ridzoň, je potrebné spojiť sily a uplatniť správne postupy hospodárenia, aby sme ochránili slovenskú prírodu a zabezpečili, že budúce generácie nebudú musieť bojovať s následkami našich činov.
