Výsledky referenda 2026: Referendum je neplatné, väčšina hlasujúcich podporila návrhy
V referende, ktoré sa konalo 4. júla 2026, zaznamenala účasť len 16,13 percenta oprávnených voličov, čo ho robí neplatným. Z celkového počtu 4,3 milióna volebných oprávnených občanov sa k urnám dostalo len 705 227 voličov. Na platnosť referenda by bola potrebná účasť nadpolovičnej väčšiny voličov.
Podľa neoficiálnych výsledkov, ktoré boli zverejnené po sčítaní takmer všetkých hlasov, 93,43 percenta voličov podporilo zrušenie doživotnej renty pre premiéra Roberta Fica, čo predstavuje 658 937 hlasov. Naopak, len 5,32 percenta voličov, čo je 37 553 hlasov, bolo proti zrušeniu renty. Na otázku týkajúcu sa obnovenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) odpovedalo 92,2 percenta hlasujúcich kladne, čo predstavuje 650 490 voličov, zatiaľ čo 6,1 percenta hlasovalo proti.
Referendum iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati, ktorá na jeho konanie vyzbierala potrebné 350-tisíc podpisov. Pôvodne plánované tri otázky sa nakoniec zredukovali na dve, keďže prezident Peter Pellegrini neschválil otázku o skrátení volebného obdobia, pričom odôvodnil to rozhodnutím Ústavného súdu.
Účasť voličov a regionálne rozdiely
V Bratislavskom kraji bola najvyššia účasť, dosahujúca 21,84 percenta, zatiaľ čo v Košickom kraji bola účasť najnižšia, iba 13,4 percenta. V okrese Senec sa so 24,18 percenta zúčastnilo najviac voličov, zatiaľ čo v Revúcej bola účasť iba 7,91 percenta.
Referendum je tretím, ktoré sa konalo od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, a z desiatich realizovaných referend dosiahlo úspech iba to o vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004.
Sporné otázky a politické súvislosti
Demokrati, ako iniciátori referenda, chceli vyvolať predčasné voľby, keďže sa vo voľbách v roku 2023 nedostali do parlamentu so ziskom len 2,93 percenta hlasov. Poslanec Jaroslav Naď sa domnieva, že nízka účasť je signálom pre vládu Roberta Fica, akú reputáciu má medzi občanmi.
Otázky týkajúce sa zrušenia doživotnej renty a obnovenia ÚŠP a NAKA nie sú len právnym problémom, ale aj politickým signálom, a pre viacerých politikov, ktorí sa referenda zúčastnili,to bola príležitosť vyjadriť nesúhlas s aktuálnou vládou. Prezident Pellegrini vo svojom vyhlásení uznal právo občanov vyjadriť sa prostredníctvom referenda, avšak dokázal, že otázka o skrátiteľnosti volebného obdobia by bola protiústavná.
Finančné a administratívne aspekty referenda
Celkové náklady na referendum sa odhadujú na 12,4 milióna eur. Rôzne administratívne komplikácie, ako napríklad problémy s volebnými miestnosťami v niektorých regiónoch, mohli ovplyvniť aj celkovú účasť voličov. Policajné záznamy hovorili o minimálnych incidentoch, pričom do problémov sa dostali len jednotlivci pod vplyvom alkoholu.
Na otázku ďalšieho smerovania referenda a jeho výsledkov je potrebné sa zamyslieť nad transparentnosťou a realizáciou podobných inštitútov v budúcnosti, aby sa vyhli ďalším neúspešným pokusom a zabezpečila sa vyjadrovacia práva občanov Slovenskej republiky.
