Výzva na zelenú transformáciu: Lekcie z histórie a súčasnosti
V 19. storočí sa niekoľko prosperujúcich miest na Slovensku, ako sú Kežmarok, Levoča či Spišská Sobota, bránilo výstavbe železnice. Obyvatelia sa báli hluku, znečistenia a zmien, ktoré by mohli ohroziť ich známy svet. Svoju starú a bezpečnú realitu si síce na chvíľu ochránili, avšak tento krok ich poznačil. Bez pokroku a adaptácie na modernú infraštruktúru sa mestá postupne ocitli na pokraji úpadku.
Terajšia situácia, keď sa slovenskí predstavitelia zaoberajú kritikou Európskej zelenej dohody, vzbudzuje obavy. História naznačuje, že snaha zastaviť neočakávanú modernizáciu je nielen neefektívna, ale aj nebezpečná. V tejto súvislosti je často výrazne preceňovaná populistická rétorika, ktorá vykresľuje potrebu zeleného prechodu ako niečo, čo je vzdialené realite.
Na druhej strane, ignorovanie klimatických zmien sa ukazuje ako nebezpečná ilúzia. Proti sebe postavíme základné zákony fyziky a termodynamiky, ak budeme veriť, že problémy ako extrémne suchá a povodne môžeme len zanedbávať. Naivita politikov, ktorí považujú verejné vyhlásenia za riešenie klimatických výziev, nás môže priviesť k devastujúcim následkom, vrátane zničeného majetku a stratených životov.
Naša závislosť od fosílnych palív má devastujúci dopad aj na ekonomiku a konkurencieschopnosť Slovenska. Na vysoké ceny energií vplývajú aj geopolitické konflikty, ako je súčasný spor medzi USA a Iránom. Dekarbonizácia je dnes už nevyhnutná pre rozvoj a modernizáciu ekonomiky. Naopak, iné krajiny, ako napríklad Čína, investujú do zelenej transformácie zhruba štyri percentá svojho HDP, kým Slovensko s jeho 0,6 až 0,8 percenta nestíha trendom.
Politika Roberta Fica, ktorá sa zameriava na kritiku zeleného prechodu a na vzor Číny, môže znamenať zablokovanie súkromných investícií. Už len zakladanie ekologických projektov, ako je geotermálna energia v Ďurkove, stagnuje a občianska iniciatíva naráža na byrokraciu. Rovnako sa nedarí rozvoju fotovoltiky, ktorú chce rozšíriť množstvo domácností, ale postupy štátu im kladú prekážky, žiaľ, tie sú často nepredvídateľné.
Najnovšie obavy vyvoláva aj politika veternej energie, kde sa zdá, že východisko je naozaj zablokované. Takto vybudovaná energetická sieť, ktorá sa snaží ignorovať potrebu flexibilnosti a digitalizácie, nás môže opäť priviesť k vyšším cenám energií. Zatepľovanie budov, uvoľnenie byrokracie a znižovanie nákladov na obnoviteľné zdroje sú kľúčové nástroje, ktoré potrebujeme na zabezpečenie energetickej stability a bezpečnosti.
Investície do zelenej transformácie, ako sú projekty na obnoviteľnú energiu, nie sú len otázkou ekologickej zodpovednosti, ale aj ochrany pred rizikami súčasného sveta, či už sú to geopolitické krízy na Blízkom východe alebo bezpečnostné problémy na Ukrajine. Green Deal by mal byť chápaný nielen ako povinnosť, ale aj ako cesta, ako sa vyhnúť ekonomickým a ekologickým katastrofám.
