Práca chovateľky v bratislavskej zoo: Hrošíky a kapybary
V bratislavskej zoologickej záhrade sa môžete stretnúť s mnohými fascinujúcimi zvieratami, avšak hrošíky libérijské a kapybary sú medzi nimi skutočnými kúzlami. Chovateľka Simona Halušová, ktorá sa v zoo pohybuje už viac ako dvanásť rokov, zdôrazňuje, že aj keď vyzerajú neškodne, hrošíky môžu byť pri špeciálnych situáciách nebezpečné. „Ľudia by si mali dávať pozor, pretože hroši, keď chytia amok, dokážu bežať rýchlejšie než človek,” varuje.
Každodenné povinnosti chovateľa
Povinnosti chovateľky sú veľmi rozmanité. Hneď ráno, ešte pred otváraním zoo pre návštevníkov, sa venuje kŕmeniu a starostlivosti o zvieratá. „Prvá vec, ktorú robím, je, že zatváram všetky zvieratá do vnútorných boxov, kde už čaká pripravené krmivo,” vysvetľuje. Hrošíky, na ktoré dohliada, potrebujú špeciálnu starostlivosť, vrátane častého čistenia ich výbehov, pretože ich teritóriá sú veľmi špecifické. „Keď sa samica rozbehne, nie je šanca, aby som jej unikla,” dodáva.
Osobné puto so zvieratami
Simona popisuje aj svoj osobný vzťah so zvieratami, ktorý je veľmi emotívny. Na jeseň sa do zoo narodilo dvojtýždňové mláďa, ktoré dostalo meno Bawu. „Sú to nádherné chvíle, keď vidím ako samica reaguje na svoje mláďa, hneď sa oň pričahujú a sú sehrané,” dodáva s úsmevom. Mláďa sa rýchlo prispôsobilo a počas dvoch dní sa stalo súčasťou rodinnej dynamiky. „Je fascinujúce sledovať, ako sa vyvinie puto medzi matkou a mláďaťom,” hovorí.
Schopnosti hrošíka a kapybary
Pokiaľ ide o schopnosti týchto dvoch druhov, hrošíky sú známe svojou rýchlosťou a teritoriálnym správaním, zatiaľ čo kapybary sú známe svojou priateľskou povahou a sú veľmi spoločenské. „Kapybary sú skutočne pokoja, častokrát sa nechajú hladkať,” vraví zástupkyňa zo zoo. Na druhej strane, hrošíky si vyžadujú veľkú pozornosť. „Aj keď sa to nezdá, sú to skutočne zaujímavé a inteligentné zvieratá,” dodáva.
Výzvy zamestnania
Dlhoročná prax Simony v zoo je však spojená aj s rôznymi výzvami, najmä čo sa týka zdravia zvierat. Často sa stretáva s návštevníkmi, ktorí sa snažia zvieratá kŕmiť. „Niekedy mám pocit, že to už nemá zmysel, pretože každý deň sa objaví niekto nový, kto dodržiava pravidlo, aby nekŕmil zvieratá,” hovorí s obavami. Napriek tomu sa snaží informovať o tom, ako to môže mať na zvieratá negatívny dopad na ich zdravie.
Záver a osobný pocit
V súčasnosti je pre Simonu prácou v zoo spôsob, ako splniť svoj sen, ktorý sa zrodil už v detstve. „Vždy som mala blízko k zvieratám. Môj starý otec mal hospodárske zvieratá, takže ma to prirodzene ťahalo k práci s nimi,” uzavíra. Pre svoju činnosť je veľmi vyrovnaná a šťastná, pretože vidí skutočný pokrok v situácii zvierat, ktorých starostlivosť je jej hlavnou prioritou.
