Zásadná vec, ktorú si Fico u Orbána nevšimol
Bývalý maďarský premiér Viktor Orbán a slovenský predseda vlády Robert Fico sa nedávno stretli, pričom Fico vyjadril svoju túžbu budovať Slovensko v štýle Orbánovho Maďarska. Tento postoj sa javí ako úprimný, avšak za ním sa skrýva pragmatizmus, ktorý Fico využíva na odosielanie signálov svojmu voličstvu a na posilnenie svojich proruských postojov, než na reálnu snahu o zmenu v politickom prostredí. Fico si pri Orbánovi vyberá len to, čo mu vyhovuje, kým ignoruje širší kontext jeho politiky.
Orbanov pragmatizmus vs. Ficova ideológia
Orbánov postoj voči Rusku sa zakladá na pragmatických obchodno-politických záujmoch, predovšetkým za účelom získania lacnejších energetických zdrojov. Na druhej strane, Fico prechádza do stále hlbšej ideologickej sympatie k autoritárskym režimom, ktoré mu slúžia ako vzor pre udržanie moci. Pri príležitosti 80. výročia víťazstva nad fašizmom sa Fico zúčastnil osláv v Moskve, medzi diktátormi, čo sa od Orbána očakávať nemohlo, pretože by tým ohrozil vnímanie svojej krajiny vo svetle historických udalostí, ako bola sovietska invázia v roku 1956.
História a kolektívna pamäť
Rok 1956 pre Maďarov znamená boj proti komunizmu a bol silno zakotvený v ich kolektívnej pamäti, čo robí autoritárske sklony neprijateľnými. Fico v porovnaní s týmto u nich nerezonuje tak silno; jeho spomienky na udalosti z roku 1968 sú skôr spojené s politikou reformného komunistu Alexandra Dubčeka, než so spomienkou na obete okupácie. Zatiaľčo Orbán každoročne pripomína obete krvavej revolúcie z roku 1956, Fico sa na 50. výročie okupácie ani neobjavil na verejnosti, čím potvrdzuje svoj sklon k minimalizácii historických tém, ktoré sú z pohľadu mocenských záujmov nevhodné.
Kritika proruského postavenia
Orbán si je vedomý, že prehnané proruské tendencie môžu mať negatívny dopad na jeho pozíciu. Fico má však tendenciu okopírovať autoritárske praktiky a ruské vzory, aby posilnil svoju vlastnú predpokladanú nadvládu. Fico sa nutne vníma ako jedinec, ktorý ignoruje varovné signály a ostáva zaslepený ideológiou, ktorá je riskantná v súčasnom politickom prostredí, kde jasné vymezenie postojov voči extrémom je zásadné.
Ako sa teda zdá, Fico, zatiaľ čo sa emuluje snahu Orbána o stavebné a ekonomické reformy, prehliada dôležitý historický kontext a zásadné hodnoty, ktoré v politickej aréne platia. Bez toho, aby skutočne chápal a preberal hodnotové základy, ktoré formovali Orbánovu politiku, dostáva sa na tenkú hranicu medzi pragmatizmom a ideologickým fanatizmom.
