Plesnivec: Trpký príbeh hotelu v Tatrách
V srdci Tatranského národného parku, v Starom Smokovci, existuje zatiaľ len málo známy prípad, ktorý odráža bizarnú realitu slovenského stavebníctva. Hotel Plesnivec, patriaci ministerstvu vnútra, sa stal symbolom dlhoročných sporov medzi súkromnými firmami a štátom. Od roku 2006, keď bola podpísaná zmluva na jeho rekonštrukciu s firmou Ires R+M, tu odpočíva nielen chátrajúca budova, ale aj naskladaný stavebný materiál, ktorý nie je možné použiť a ktorého história je rovnako smutná.
Príčina stagnácie a nevysvetliteľné rozhodnutia
Rekonštrukcia, ktorá bola pôvodne naplánovaná na oživenie hotela, sa zastavila z neznámeho dôvodu, čím sa z Plesnivca stala ruina. Martin Pado, bývalý minister vnútra, sa snažil obnoviť toto štátne zariadenie, no časy sa zmenili a jeho plány zostali neuskutočnené. Dnes je Plesnivec vídaný pred očami jeho hostí z blízkeho rezortu Hrebienok, pričom skleslá architektúra je memento všetkých ambícií, ktoré sa nikdy nezrealizovali.
Areal Plesnivca: Strážený objekt s pokleslou hodnotou
Pri našej návšteve areálu nás privítal strážnik, ktorý sa zjavne stal neoddeliteľnou súčasťou tohto bizarného príbehu. Jeho úlohou je strážiť nielen stavebný materiál, ktorý dnes nezodpovedá súčasným normám, ale aj opustenú budovu. Strážnik sa pri prehliadke areálu s neschvaľovaním vyjadril o stave materiálu, keď poznamenal, že nie je možné s ním ďalej pracovať. A predsa bola jeho prítomnosť symbolom nezmyselnosti situácie, v ktorej sa Plesnivec nachádza.
Porovnanie so súčasnosťou: Vila Klotilda
Zatiaľ čo Plesnivec chátra, pár krokov od neho prebiehajú opravy v štátnej vile Klotilda, ktorá je majetkom Úradu vlády. Opravy prebiehajú s pomocou eurofondov a ponúkajú neporovnateľne lepšie podmienky. Vila, ukrytá za plotom a zarastená vegetáciou, poskytuje služby, ktoré sú zo zjavného pohľadu privilegované v porovnaní s osudom Plesnivca, na ktorý sa pozerajú hostia rezortu Hrebienok.
Absurdnosť situácie a pohľad do budúcnosti
Celý príbeh Plesnivca je smutným pohľadom na pomery slovenského verejného sektora. Ukazuje rozpor medzi objektmi v správe štátu, pričom nie každý z nich sa teší rovnakej pozornosti, aj keď sú si rovní. Akýkoľvek pokus o oživenie Plesnivca zatiaľ ustrnul, a jeho budúcnosť ostáva otázna. Kto víťazí v tejto hre: ministerstvo vnútra, alebo súkromná firma s nabaľujúcimi sa nákladmi a nejasnými perspektívami?
