Máme na obzore jav super El Niño?
V posledných mesiacoch sa v Tichom oceáne začína prejavovať klimatický jav známy ako El Niño. Tento aspekt prirodzeného klimatického cyklu sa vyskytuje raz za niekoľko rokov a môže mať dramatický dopad na globálne podmienky počasia. Existuje vysoká pravdepodobnosť, že sa čoskoro objaví jeho silná forma, ktorá by mohla znova zintenzívniť extrémne poveternostné javy, ktorými sú suchá a povodne v rôznych častiach sveta.
Predpovede naznačujú, že El Niño by mohlo dosiahnuť svoj vrchol práve medzi októbrom 2026 a februárom 2027. V tejto fáze by mohlo zvýšiť teploty povrchu mora viac ako o dva stupne Celzia nad priemerné hodnoty. Tak silný jav sa často označuje ako „super El Niño”. Podľa americkej Národnej správy pre oceány a atmosféru (NOAA) takýto jav nielenže zvyšuje teploty, ale aj pravdepodobnosť výskytu extrémnych klimatických podmienok, ako sú dlhodobé suchá a intenzívne zrážky.
Aké sú dôsledky super El Niño?
Význam super El Niño spočíva najmä v jeho schopnosti vyvolať vážne dopady na poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť vo viacerých regiónoch sveta. Zatiaľ čo niektoré oblasti môžu čeliť záplavám, iné, ako Austrália, môžu stát pokoju s extrémnymi suchami. Dôsledky klimatu sú predpokladané aj v oblastiach, ktoré sa už teraz snažia vyrovnať s negatívnymi dopadmi klimatickej krízy.
El Niño, čo v preklade z španielčiny znamená „chlapec”, sa strieda s inou fázou nazývanou La Niña („dieťa”). Tieto javy fungujú na princípe cyklickej zmeny teplôt povrchových vôd v tropickej časti Tichého oceánu, kde vetry zvyčajne posúvajú teplú vodu od Južnej Ameriky smerom k Ázii a Austrálii. Počas El Niño sa však vetry oslabujú a teplá voda sa vracia k pobrežiu Južnej Ameriky, čo má za následok zvýšenú teplotu oceánu a zmeny počasia.
História a význam El Niño
Historicky mal Java El Niño dramatické účinky na globálne podmienky. Silnejšie formy javu boli spojené s významným celosvetovým hladomorom, ako sa to stalo pred viac ako sto rokmi. Pripomína nám to dôležitosť monitorovania týchto klimatických javov a príprav na možné dopady, ktoré môžu mať na obyvateľstvo a ekonomiku. Súčasné výskumy naznačujú, že so zmenou klímy a zvyšujúcou sa frekvenciou a intenzitou týchto javov je nutné, aby sme sa na tieto situácie pripravili s väčšou dôvtipom a preventívnymi opatreniami.
Odborníci naliehavo vyzývajú na sledovanie týchto predpovedí a plánovanie krokov, ktoré by mohli zmierniť negatívne efekty pre poľnohospodárov a komunity po celom svete. Stav zásob potravín a stratégie ich distribúcie by mali byť optimalizované s cieľom zabezpečiť, že sa dokážeme prispôsobiť a prežiť aj v týchto klimaticky náročných časoch.
