Fico sa prebúdza vo vyprázdnenej krajine
Robert Fico, slovenský premiér, zjavne prechádza zaujímavou fázou vo svojej politickej kariére, keď sa začína správať akoby sa zobudil do krajiny, ktorá sa nachádza v dezolátne. Po rokoch, ktoré strávil vo vedení, je jeho nová komunikačná stratégia zrejme pokusom zmeniť vnímanie reality, v ktorej Slovensko po šestnástich rokoch Ficoovej vlády nepredstavuje priaznivý obraz prosperity.
Nie je prekvapením, že sa snaží postaviť na zahraničnej politike a odvrátiť pozornosť od domácich problémov. Fico bude musieť čeliť neúprosnému faktu, že voliči sú si vedomí skutočnosti, ako to vo svojej komentácii podčiarkuje aj Víctor Orbán. Pripomíname si jeho rozsiahle vládnutie, ktoré sa ukazuje ako nezmyselné pred voľbami.
V rámci svojej drese na margo domácich problémov, Fico prešiel strategickým preklopením zo stavu „všetko je v poriadku“ na podtón „práve som sa prebudil a neuveríte, čo všade vidím“. Taktika, ktorú tu prezentuje, je ďalekosiahla, a to predovšetkým preto, že predpokladá, že občania uveria v zmeny prostredníctvom prehlásení a vizuálnych stimulácií, ako sú vylepšené fázy zateplovania domov a opičie výlety do Dubaja.
Asi sa dá povedať, že model „všetko je v najlepšom poriadku“ bol založený na presviedčaní o tom, že občania by mali byť spokojní s tým, čo sa im predkladá. Napriek zjavnej nespokojnosti, Fico sa pokúša presviedčať, že skutočné zmeny nastanú, ak sa pre samotných Slovákov akosi „zoberú do rúk”. Po rokoch jeho vlády sa táto nová rétorika javí ako plod jeho osobného introspektívneho prebudenia, ale je otázne, či bude mať tento prepad na voličskej báze požadovanú odozvu.
Fico je teraz vystavený skutočne zložitým otázkam. Ako dokáže získať dôveru voličov po takých dlhých rokoch, keď regióny neožívajú a dojem prosperity je v jeho rétorike stále viac zdvihnutý, ale v skutočnosti chýba? Budú voľby o rok v jeho prípade charakterizované prepotrebnými zmenami a čelom k realite, alebo zostane len pri slovách fiktívnej budúcnosti?
