Trumpova Amerika sa posúva k štátnemu kapitalizmu
Kvalita vládnutia v Spojených štátoch nikdy nebola taká dôležitá, ako je tomu dnes. V súčasnosti sa situácia v americkej politike odráža vo veľmi zaujímavom a zároveň znepokojujúcom trende. Pod vedením prezidenta Donalda Trumpa sa krajina pohybuje smerom k štátnemu kapitalizmu, čo má zásadný dopad nielen na ekonomiku, ale aj na hodnoty, na ktorých je republikánska politika postavená.
Od čias, keď američtí konzervatívci hovorili „trhy dobré, štát zlý“, sa položila nová otázka: čo sa stalo s touto ideológiou? Dnes sa už nehanbia tvrdiť „trhy dobré, štát lepší“. Tento posun je hlbokým a komplexným prejavom súčasného politického diskurzu, ktorý sa obracia na model, aký poznáme z krajín ako Čína.
Trumpova administratíva sa pustila do preberania podielov v strategických spoločnostiach, ako sú Intel, U.S. Steel a Westinghouse, čím vytvára nový model prepojenia medzi štátom a podnikmi. Ministerstvo obrany plánuje investície do technologických firiem ako L3Harris Technologies, čím sa štátne zásahy do ekonomiky stávajú bežnou praxou. Analytici naznačujú, že toto je len začiatok, pričom skutočné čísla, ktoré vláda plánuje investovať, môžu dosiahnuť stovky miliárd dolárov.
Nemenej znepokojujúce je aj použitie regulačného aparátu na formovanie trhu. Pre príklad môžeme uviesť rozhodnutie o 25-percentnom exportnom poplatku na pokročilé čipy Nvidia, čím sa americké firmy nútia investovať do domácich prevádzok, ak chcú pokračovať v obchodných aktivitách v Číne. Takéto kroky nie sú len poznámkou o posilňovaní domácej výroby, ale odrážajú rastúci dopyt po zasahovaní štátu do podnikateľskej sféry.
Sovietske plánovanie v Amerike
Operácie Trumpovej administratívy začínajú pripomínať rysy sovietskeho plánovania. Prezident s potešením nariaďuje firmám, ako by mali fungovať a čo majú robiť. Farmaceutické spoločnosti sú poháňané k zníženiu cien, zatiaľ čo firmy v obrannom sektore sú nútené presmerovať kapitál na výrobu, namiesto vyplácania dividend či spätného odkupu akcií. Tento centrálne riadený prístup vyvoláva otázky o slobody podnikania a trhových mechanizmoch, na ktorých boli USA historicky založené.
Dôležitým faktorom tejto dynamiky je vzostup Číny ako jednej z hlavných ekonomických a vojenských superveľmocí. Prezident Si Ťin-pching otvorene vyhlásil, že sa snaží narušiť zabehnutý svetový poriadok, založený na dominancii Spojených štátov. Rovnako, ako zdieľajú medzi sebou demokratické a republikánske politické strany obavy o posilnenie štátnej moci, aj ich názory na nutnosť povzbudiť ekonomiku ako odpoveď na rastúcu konkurenciu zo strany Číny sa zasadzujú o posun v dynamike americkej politiky.
Obrat k národnému korporativizmu
Trumpova doktrína, aj keď nie vykreslená ideologicky, vytvára silný naratív národného korporativizmu, v ktorom všetky aktivity sú podriadené takmer výlučne štátnym záujmom. Tento vývoj naznačuje, že americká politika sa snaží prijať nové prístupy k ekonomike, ktoré sa spočiatku zdajú byť výnimočné, no v skutočnosti môžu viesť k vážnym následkom pre demokratické hodnoty a slobodný trh.
Je evidentné, že Spojené štáty sa musia prispôsobiť novému svetu, ak majú zostať konkurencieschopné. Avšak, otázky o demokratických praktikách, pričom efektívnosť štátneho modelu naďalej narastá, nekončia. Každý krok k štátnemu kapitalizmu si vyžaduje opatrné zvažovanie a diskusiu o tom, aké hodnoty by mal tento model reprezentovať a aké nebezpečenstvá so sebou nesie. Tento kritický pohľad na transformačné trendy v americkej politike nám ukazuje, že kvalita vládnutia a podstata demokracie sú navzájom prepojené.
