Život bahájskeho spoločenstva v Iráne: Rozhovor s Venus Jahanpour
Venus Jahanpour, členka bahájskeho spoločenstva na Slovensku, sa delila o svoj príbeh a o ťažkosti, ktorým čelila počas svojho života v Iráne. Odchod z vlasti, kde bola prenasledovaná kvôli svojej viere, bol pre ňu a jej rodinu mimoriadne zložitý. Hovorí o tom, ako sa cez hory dostala do Pakistanu a následne do Švédska, kým sa nakoniec usadila na Slovensku. Jej rozprávanie je svedectvom o hrozivých praktikách iránskeho režimu, ktorý od svojej islamskej revolúcie pred viac ako 40 rokmi systematicky prenasleduje bahájov, náboženskú minoritu, ktorá sa vo svojej krajine stretáva s čoraz častejšími porušovaniami základných práv.
V rozhovore opísala, ako sa jej rodina a celá bahájska komunita v Iráne snaží prežiť v podmienkach, ktoré sú pre ich existenciu takmer neúnosné. Najaktuálnejšie informácie, ktoré dostáva, pochádzajú len vďaka sporadickej komunikácii s príbuznými, keď sa niekto z Iránu podarí uniknúť. „Od chvíle, čo je internet vypnutý, s rodinou nemáme žiadnu kontaktu už 33 dní. Existujú však jedinci, ktorí dokážu získať prístup k prenosnému internetu, no aj to so sebou nesie vysoké riziko,“ uvádza Jahanpour.
Baháji v Iráne sa však nechcú vzdať. Napriek ťažkostiam sa aktívne snažia prispievať k spoločnosti prostredníctvom výchovy a vzdelávania. „Napríklad pomáhame afganským deťom a zúčastňujeme sa rôznych humanitárnych projektov,” hovorí Jahanpour. Avšak aj to, čo je nesmierne dôležité pre rozvoj a pomoc iným, je otáčané proti nim. „Sme obviňovaní za snahy o zmenu a zlepšenie, čo je pre vládu samozrejme neprijateľné,“ dodáva.
Jedným z najzávažnejších prípadov je osud Peyvanda Naimiho, mladého bahájskeho študenta, ktorý čelí hrozbe popravy a mučeniu zo strany iránskych úradov. Jahanpour podrobne rozpráva o jeho zatknutí a podmienkach, v ktorých je držaný, znázorňujúc neľudské praktiky vlády, ktorá si na bahájoch v Iráne bezohľadne uplatňuje svoju moc.
Bahájska komunita, ako zdôrazňuje Jahanpour, ani nie je oficiálne uznaná a sú im odopierané základné práva. „Nemáme povolené navštevovať školy, avšak zakladáme vlastné podzemné vzdelávacie inštitúcie, aby sme si zabezpečili budúcnosť našich detí,” vysvetľuje Jahanpour, čím ilustruje neúnavný duch bahájov pri prekonávaní prekážok.
V súčasnosti je v Iráne stále rozšírené prenasledovanie rôznych náboženských menšín. Baháji sú terčom nespravodlivej diskriminácie a zatýkania, pričom podľa odhadov predstavujú najsilnejšiu náboženskú komunitu, pričom ich počty sa pohybujú od 300 tisíc do jedného milióna v celej krajine. „Napriek tomu, že nie sme oficiálne uznaní, naše presvedčenie a právo na existenciu zostáva silné. Musíme bojovať, aby sme sa nielen udržali nažive, ale aj aby sme našim deťom poskytli príležitosť na lepší život,“ uzatvára Jahanpour svoje svedectvo.
