Nezmyselna busta Štefánika: Kryštáľová groteska slovenskej kultúry
Na vojenskom cintoríne Campo Verano v Ríme, dňa 19. marca 2026, bola slávnostne odhalená busta Milana Rastislava Štefánika. Tento akt sa pre mnohých stal výrazom nielen úcty voči významnému slovenskému politikovi, ale aj kritikou nevkusu a nezmyselnosti. Pani ministerka, ktorá sa na podujatí usmievala, vyvolala v obecenstve pocit, že merať umenie podľa estetických kritérií patrí do minulého storočia. To, čo však následne stalo pred očami prítomných, sa najskôr stalo predmetom irónie a až po ňom nasledoval údiv.
Busta generála Štefánika, popoludní sa podávajúca italijanom, vyzerala akoby sa vymkla z rúk talentovaného umelca a zblúdila do kulinárskeho chaosu – akoby ju niekto vymodeloval z mastnej pizze a po nej sa vrhnul s grissini. Táto groteskná figura s nadmernými prstami, ktoré vyzerajú ako by ich vytvoril niekto z taveného syra, vzbudila obavy, či sme naozaj schopní dodať svetu skutočnú kultúru alebo len bezduché napodobeniny.
Nie je prekvapením, že úradníci obhajujú svoj „umelecký zámer“ ako symbol duchovného rozmeru a citlivosti. Avšak, akékoľvek umelecké vyjadrenie sa na tomto pomníku skôr než aby vyvolávalo pocity úcty k hrdinovi, vyznieva ako odvrátený vtip, s ktorým by Taliani mohli len ťažko súhlasiť.
Súčasníci mohli len krútiť hlavami nad tým, ako sa nám podarilo získať takéto dielo, na ktorého realizáciu sme v podstate nevedeli, že je potrebné. Slovenská kultúra tak dostáva znova ranu pod pás, keď sa snažíme vyrovnať s tradičnými a klasickými hodnotami v iného špecifického umeleckého prostredia.
Turisti a domáci, ktorí sa budú prechádzať okolo, najskôr zaregistrujú absurdnosť, ktorú naša krajina nesie so sebou. Ak sa vo vzduchu vznášajú otázky o kvalite slovenského umeleckého výrazu, je iste potrebné poskytnúť aspoň minimálne zastúpenie tejto vedomosti, ktorá zostáva kvôli skratkám a nepripravenej diplomacii nevhodne a neadekvátne.
Naša národná identita, ktorá skrýva ozdoby pri Malackách, sa tu ukazuje v celej svojej nahote. Možno je na čase zamyslieť sa nad tým, čo skutočne reprezentujeme a akým spôsobom budujeme kultúrne pamiatky v krajine, ktorá vyžaduje nielen pozornosť, ale aj rešpekt k histórii a hrdinom.
A pokiaľ ide o bustu generála Štefánika, ostáva nám len dúfať, že tento pomník sa jedného dňa s nádejou transformuje na niečo, čo konečne prispeje k pozitívnej zmene v našej kultúrnej krajine. Poďme sa zamyslieť nad našou vlastnou cestou a jej zmyslom, pretože rozhodne stojí za to.
