Rozhodnutie Európskeho súdu o zaistení majetku: Služba všeobecnému záujmu
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) nedávno potvrdil zákonnosť príkazu prokurátora na zaistenie majetku sťažovateľa, ktorý bol obvinený z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Tento príkaz sa týkal majetku s hodnotou približne milióna eur, pričom ide o významný krok v kontexte právneho posúdenia podobných situácií.
Sťažovateľ, ktorému bol majetok zaistený, bol generálnym riaditeľom zdravotnej poisťovne a mal byť zapletený do zabezpečenia uzatvorenia dodatkov k zmluve s konkrétnou spoločnosťou. Tieto dodatky mali byť v rozpore s platným katalógom zdravotných výkonov a podľa obvinenia spôsobili zdravotnej poisťovni škodu vo výške minimálne 1,5 milióna eur.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky informuje, že zaistené finančné prostriedky a akcie súvisia priamo s vyššie uvedenými obvineniami. V rámci sťažnosti pred ESĽP sa sťažovateľ domáhal zrušenia tohto príkazu, pričom tvrdil, že ide o svojvoľný zásah do jeho majetkových práv.
ESĽP však konštatoval, že rozhodnutie o zaistení majetku malo zákonný rámec a bolo opreté o výsledky vnútorného auditu a správu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré poukazovali na porušovanie pravidiel a závažné podozrenia o škode presahujúcej 1,5 milióna eur. Znalecký posudok dokonca określil výšku škody medzi 3,6 až 4 miliónmi eur.
Podľa slov Ministerstva spravodlivosti, zaistenie majetku malo za cieľ zabrániť sťažovateľovi v možnom využívaní týchto prostriedkov, keďže existovalo podozrenie, že by mohli byť výnosom z trestnej činnosti.
ESĽP uznal, že zaistenie majetku síce predstavuje zásah do majetkových práv sťažovateľa, ale zároveň bolo nevyhnutné, aby sa predišlo zneužitiu týchto aktív. Sťažovateľ naďalej zostal vlastníkom zaisteného majetku, ktorý tvori len časť jeho celkového majetku, a jeho schopnosť zabezpečiť si každodenné živobytie nebola obmedzená.
Na základe týchto zistení ESĽP konštatoval, že zásah do majetkových práv bol oprávnený a zjavne nepredstavoval len náhodný akt. Časť sťažnosti, pokiaľ ide o zaistenie majetku, bola odmietnutá ako neodôvodnená, rovnako tak aj sťažnosť na nedostatok procesných záruk.
Finálna odpoveď ESĽP bola, že sťažnosť bola vyhlásená za neprijateľnú a rozhodnutie súdu sa považuje za konečné.
