Vojna v Iráne a jej dôsledky na ekonomiku Európy
Blokáda Hormuzského prielivu, ktorú iniciovali iránske Revolučné gardy, môže mať závažné následky nielen na ceny ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG), ale aj na potravinovú bezpečnosť v Európe. Tento prieliv, pre ktorý prechádza približne 20 percent svetovej ropy a 20 až 22 percent skvapalneného zemného plynu, zohráva kľúčovú úlohu v globálnom obchode s energiou.
Skutočnosť, že blokáda postihuje nielen energetické komodity, ale aj hnojivá, vyvoláva obavy o infláciu a celkovú potravinovú bezpečnosť. Hlavná surovina pre výrobu amoniaku a močoviny, zemný plyn, je významne ovplyvnená touto situáciou. V prielive sa nachádza až 44 percent svetovej produkcie síry a 30 až 45 percent močoviny, čo ukazuje na kritickú závislosť Európy na týchto dodávkach. Každé prerušenie v dodávkach by mohlo viesť k dramatickému nárastu cien hnojív, a tým aj potravín.
Situácia na trhu s LNG
Podľa správ z monitorovacích platforiem sa minimálne 14 tankerov zastavilo alebo otočilo, čím vznikla tzv. „Hormuz riziková prirážka”, ktorá spôsobila prudký nárast cien LNG. EÚ, ktorá sa po ruskej invázii na Ukrajinu snažila diverzifikovať svoje dodávky, čelí novej výzve. Nedostatok zásob plynu a dodávky z Blízkeho východu majú priamy dopad na ceny.
Oficiálne sa síce nevyhlásila úplná blokáda, avšak ich účinky sú citeľné. Cena ropy Brent vzrástla o približne 8 percent, a ceny plynu na európskom trhu sa vyšplhali nad 40 eur za megawatthodinu. Scenáre predpokladajú, že ak sa blokáda natiahne, môže to mať za následok jednu z najvážnejších plynových kríz od februára 2022.
Širšie ekonomické dopady na potravinový sektor
Blokáda Hormuzského prielivu by nemala zasiahnuť len energetické trhy, ale aj poľnohospodárstvo. Ak by sa cena ropy dostala na úroveň 115 až 150 USD za barel, inflácia v eurozóne by vzrástla o 0,6 až 0,7 percentuálneho bodu. Rýchly nárast cien hnojív by priamo ovplyvnil európskych farmárov, z ktorých mnohí sú závislí od dovozu.
Podľa štúdie Rabobank by uzavretie Hormuzského prielivu mohlo v priebehu krátkej doby zvýšiť ceny močoviny o 70 až 80 percent. To by zarezonovalo naprieč celým poľnohospodárskym sektorom, drahé hnojivá by totiž priamo účinkovali na ceny obilia, zeleniny a krmiva pre hospodárske zvieratá, čo by viedlo k nárastu cien mäsa a mlieka.
Záver
Súčasná situácia okolo Hormuzského prielivu je alarmujúca a má potenciál zasiahnuť hlboké základy európskej ekonomiky. S rastúcimi cenami energií a hnojív môže vzniknúť nový hospodársky tlak, ktorý zhorší už tak krehkú situáciu na potravinovom trhu a vyvolá ďalšie hospodárske výzvy pre krajiny v Európe.
