Referendum v Kazachstane: Zmena ústavy s potenciálnymi obmedzeniami slobody prejavu
V Kazachstane sa 15. marca 2026 uskutoční referendum, ktoré sa má zaoberať významnými zmenami v ústave. Ak budú tieto zmeny schválené, môžu ešte viac zúžiť už aj tak obmedzenú slobodu prejavu v tejto stredoázijskej krajine, ako informuje agentúra AFP.
Navrhované zmeny ústavy
Podľa denníka Kazachstanskaja pravda navrhované úpravy zahŕňajú zrušenie hornej komory parlamentu, známej ako Senát, a transformáciu parlamentu na jednokomorový zákonodarný zbor. V súčasnosti dominuje v zákonodarnom zbore vládnuca strana Amanat, pričom mnohé opozičné hnutia sú v krajine zakázané.
Okrem toho sa plánuje obnoviť aj úrad viceprezidenta, čo naznačuje snahu o viac centralizovanú moc v rukách prezidenta.
Potenciálne obmedzenie slobody prejavu
Navrhnuté ústavné zmeny môžu obsahovať aj ustanovenie, ktoré obmedzuje slobodu prejavu tým, že verejné vyjadrenia nesmú narúšať spoločenskú morálku alebo poriadok. Štát by takto získal väčšie právomoci na potlačenie protestov pod zámienkou národnej bezpečnosti a ochrany mravnosti.
Symbolické zmeny a geopolitické vzťahy
Čo sa týka jazykovej politiky, plánuje sa aj symbolická degradácia postavenia ruského jazyka, ktorý má byť v oficiálnom styku používaný „popri“ kazaštine, a nie ako rovnocenný jazyk. Týmto sa posilňuje identita krajiny a znižuje vplyv ruskej kultúry.
Pohľad na budúcnosť Kazachstanu
Prezident Kasym-Žomart Tokajev vyhlásil, že navrhované ústavné zmeny radikálne prebudujú celý systém krajiny. Od jeho nástupu do úradu v roku 2019 sa zameriava na presun k „prezidentskej republike s vplyvným parlamentom”. Tokajev sa už predtým vyjadril, že v roku 2029 sa nebude uchádzať o prezidentský post, čo niektorí pozorovatelia vidia ako krok k pripravenosti na výmenu lídra v krajine.
Minulý politický kontext a reformy
Reformy, ktoré Tokajev sľúbil, sú reakciou na krvavé protesty z januára 2022, ktoré si vyžiadali 238 obetí. Tieto udalosti viedli k odstúpeniu predchádzajúceho prezidenta Nursultana Nazarbajeva, jehož vplyv zostal významný aj po jeho odchode z postu.
Záver
Kazachstan sa nachádza na križovatke medzi udržaním tradičných mocenských štruktúr a potrebou modernizácie v súvislosti s politickými a spoločenskými zmenami. Referendum o zmenách ústavy tak môže mať ďalekosiahle následky nielen pre jeho obyvateľov, ale aj pre geopolitickú stablitu v celom strednej Ázii.
