Nevyužité európske zdroje pre seniorov na Slovensku
Slovensko sa ukázalo ako nedostatočne efektívne v čerpaní európskych fondov na zlepšenie dostupnosti sociálnych služieb pre seniorov. Podľa správ Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) sa krajine nepodarilo vyčerpať až 104 miliónov eur z potenciálnych 160 miliónov eur, ktoré mohli byť poskytnuté prostredníctvom integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) v období medzi rokmi 2017 a 2021.
Systémové nedostatky v riadení projektov
Podľa Ľubomíra Andrassyho, predsedu NKÚ, objem nevyužitých finančných prostriedkov poukazuje na vážne systémové nedostatky v plánovaní a realizácii projektov, ako aj na problémy s efektívnosťou riadenia a koordinácie medzi rôznymi ministerstvami. To vyvoláva obavy o schopnosť krajiny efektívne reagovať na rastúce potreby jej obyvateľstva, najmä starších občanov.
Demografické zmeny a zvýšený dopyt po službách
V roku 2024 žilo na Slovensku viac ako jeden milión ľudí starších ako 65 rokov, čo predstavuje nárast o vyše 85-tisíc osôb od roku 2020. Napriek tomuto rastu sa kapacita v zariadeniach pre seniorov zvýšila len o 2 000 miest, pričom oficiálne žiadalo o umiestnenie takmer 8 600 osôb, a to bez úspešnej odpovede.
Politika deinštitucionalizácie a jej problémy
Slovensko v roku 2011 prijalo politiku deinštitucionalizácie sociálnych služieb, ktorá priniesla kapacitné obmedzenie pre zariadenia na maximálne 40 klientov. Tieto zmeny však neboli sprevádzané analýzou finančnej udržateľnosti, čo podčiarkuje nezohľadnenie ekonomických podmienok v krajine.
Ekonomická náročnosť udržateľnosti zariadení
Podľa auditu NKÚ sú náklady na prevádzku zariadení pre seniorov rodinného typu často vyššie než príjmy z príspevkov a úhrad od klientov. Kontrolované zariadenia sa preto museli spoliehať na dary a vlastné zdroje zriaďovateľa pre udržateľnosť. Tieto vysoké náklady môžu viesť k potrebám zvyšovania kapacity alebo dokonca zvyšovania cien, ktoré sa stanú dostupné len pre ekonomicky zabezpečené skupiny.
Problémy s kvalifikovaným personálom
Napriek tomu, že zariadenia pre seniorov dodržovali požiadavku na minimálny počet zamestnancov, majú dlhodobo problémy so zabezpečením kvalifikovaného personálu. Nedostatok pracovnej sily je exacerbovaný nevyužitím potenciálu cudzincov a nedostatočným finančným ohodnotením zamestnancov, ktorých priemerné mzdy sa pohybovali v rozmedzí 809 eur až 1 330 eur, čo je len 53 % až 87 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Stabilizačný príspevok a obmedzenia rozpočtu
V súvislosti s touto situáciou ministerstvo práce zavedlo stabilizačný príspevok vo výške vyše 45 miliónov eur pre 687 poskytovateľov sociálnych služieb. Tento príspevok mal pomôcť udržať zamestnancov, avšak jeho charakter je dočasný a nevytvára systémové riešenia. Financie na stabilizačný príspevok sú vyčlenené aj na rok 2026, tentokrát vo výške 21 miliónov eur, no opäť ide skôr o provizórium než o dlhodobé riešenie.
Zhrnutie a výhľad do budúcnosti
Nedostatky v čerpaní európskych fondov, demografické výzvy a problém s kvalifikovanými zamestnancami predstavujú závažnú výzvu pre slovenské sociálne služby. Pre budúcnosť je nutné prehodnotiť prístup k financovaniu a plánovaniu projektu, aby sa zabezpečila udržateľnosť a efektívnosť poskytovaných služieb pre rýchlo rastúcu populáciu seniorov.
