Bezpečnostná situácia Slovenska v nových geopolitických súvislostiach
Rok 2025 sa zapísal do pamäti ako zásadný pre globálnu aj európsku bezpečnosť. Dôvody sú jasné: vojne na Ukrajine sa podarilo prehĺbiť napätie medzi mocnosťami, a Slovensko sa ocitlo v strede stormu bez skutočnej účasti na formovaní budúcnosti kontinentu. Martin Sklenár, bývalý minister obrany, a Róbert Ondrejcsák, bývalý veľvyslanec v Spojenom kráľovstve, poskytujú nezaujatú analýzu aktuálnych problémov. Ich hodnotenie sústreďuje nie len na konflikty v okolitých krajinách, ale aj na slabosť slovenskej zahraničnej politiky.
V súčasnosti vidíme, že hybridná vojna, ako ju zaznamenávame, sa už vymyká len z informačného priestoru. Fyzické útoky na infraštruktúru členských štátov NATO dokazujú, že neexistuje ostrá hranica medzi vojnou a mierom. Situácia sa mení, a vojenské napätie, ako v prípade Ukrajiny, zásadne ovplyvňuje aj našu bezpečnosť. Ako Sklenár upozorňuje, aj keď by sa mohlo zdať, že situácia okolo nás zostáva konštantná, skutočnosť je presne opačná: vojna na Ukrajine má na Slovensko priamy vplyv a to ohrozuje náš spôsob života.
Róbert Ondrejcsák dodáva, že si musíme pripustiť nové reálie. V súčasnosti sa svetovo mení dynamika, a politické zabezpečenie sa stáva menej predvídateľné. Americká angažovanosť v Európe sa znižuje a to má dlhodobé dôsledky pre bezpečnostnú architektúru v našom regióne. Aj hrozby súvisiace so Ruskou republikou sa zosilňujú a zahŕňajú praktiky, ako sú dronové útoky či sabotage. Tieto takzvané „hybridné” praktiky sa šíria, a ich dôsledky sú nebezpečné pre celú Európu, vrátane našich hraníc.
Jednou z kľúčových otázok, ktorú je nutné klásť, je, akú hodnotu má slovo „bezpečnosť”. Pre obyčajného človeka to môže znamenať udržanie jeho životného štýlu, jeho zamestnania, vzdelania detí a plánovanie budúcnosti. Ale aj keď tento spôsob života sa môže zdať ohrozený, dôležité je mať na pamäti, že systém, ktorý sme si zvykli považovať za stabilný, je pod obrovským tlakom. Bezpečnosť nie je len vojenský termín, ale zahŕňa aj ekonomickú a energetickú stabilitu.
Odborníci zdôrazňujú, že slovenská zahraničná politika je skôr marketingovým výstrelkom, než skutočným strategickým plánovaním. Neochota rokovania s Ruskom a dôraz na obranu prehlbuje izoláciu Slovenska v dôsledku rýchlej zmeny síl v medzinárodných vzťahoch. Ukrajina, ako náš blízky sused, sa ocitla v podobnej dynamike a ak sa jej nepriznáme, že jej bezpečnostné záruky sú aj našimi, otvárame sa k budúcim rizikám.
Na otázku, či bezpečnostná situácia Slovenska je stabilizovaná, odpovedá Ondrejcsák, že žijeme v prostredí, kde sa stabilita stala ilúziou. Bezpečnosť a silná krajina sú nežiadúce a zaslúžia si našu okamžitú pozornosť. Ak sa naša úsilie o suverenitu a ochranu blíži k vôli individuálnych politických záujmov, stratíme nielen našu schopnosť odolávať, ale aj snahu o serióznu perspektívu v rámci EÚ a NATO.
Formulovanie bezpečnostnej politiky vyžaduje otvorenú komunikáciu s verejnosťou. Politici musia presne informovať občanov o hrozbách, ktorým čelíme, a pripraviť ich na reálne scenáre. Bez prehľadu o bezpečnosti a nasledujúcom krízovom riadení nebude naša krajina schopná čeliť nadchádzajúcim výzvam. Ak teda chceme prežiť a vytvoriť stabilnejšiu budúcnosť, musíme si priznať fakt, že doba, v ktorej žijeme, sa k slovu „miera“ dostáva čoraz ťažšie.
