Režisér filmu Potopa: Otvorené staré rany a emocionálne reakcie divákov
Martin Gonda, talentovaný režisér, sa vo svojom prvom celovečernom filme Potopa zaoberá dramatickým vysídlením rusínskych obcí, ktoré museli ustúpiť vodárenskej nádrži Starina v 80. rokoch. Film sa zameriava na hlboké straty domova a identity, pričom na pozadí sa rozvíja generačný konflikt medzi otcom Alexandrom a dcérou Mary.
Gonda, ktorý má osobný vzťah k danému regiónu, hovorí o svojich vzpomienkach z detstva, kedy sa pri návšteve babičky v Kolbasove vydával na bicykel po týchto miestach. Prvýkrát sa dozvedel, že tu kedysi stála dedina, ktorá bola nútená ustúpiť pod vodou. Tieto poznatky ho hlboko zasiahli. „Na tomto mieste bola kedysi plná dedina, dnes sú tu už len prícestné kríže a zhrdzavené mosty,“ spomína. Jeho skúmanie histórie viedlo k stretnutiam s pamätníkmi a ich potomkami, ktorých príbehy obohatili celý filmový proces.
V rozhovore režisér zdôrazňuje, že jeho cieľom nebolo akademicky presné zobrazenie historických udalostí, ale skôr dramatická interpretácia sohlasná s umeleckými potrebami narratívu. Tvorcovia si uplatnili licenciu kreatívnej slobody, čo viedlo k vynechaniu niektorých scén, ktoré síce boli zaujímavé, ale nepasovali do celkového dejového rámca. „Museli sme obmedziť niektoré bočné línie, aby sme zachovali dynamiku a pregnanciu rozprávania,“ hovorí Gonda.
Film bol premietaný v miestach, kde sa udiali drámaty a spomienky na stratu domova sú pre mnohých divákov stále živé. Režisér zaznamenal, že pri predpremiérach plakali dokonca niektorí diváci, čím jasne ukázali emočnú silu jeho diela. Gonda je si vedomý, že film otvoril staré rany, a dodáva, že mnohí na predpremiére dokonca vyjadrili silné emocionálne reakcie.
Gonda sa však pýta, koľko času potrebuje, aby sa na svoj film pozrel s odstupom. „Kriticky hodnotiť dielo bez distancu je zložitá úloha. Myslím, že zdravé je si dať prestávku a uvidieť projekt znova s čerstvým pohľadom,“ hovorí režisér.
Po náročnom strižnom procese, ktorý trval pol roka, sa Gonda musel vzdať viacerých dobre natočených scén. Napríklad jedna improvizovaná scéna medzi nehercami vyžadovala veľmi pôsobivý dramatický oblúk, avšak nezapadala do hlavného deja. Ďalším prípadom je komická situácia so sliepkou, ktorá malý zázrak na pľaci, ale bola nakoniec vylúčená z finálnej verzie filmu.
Z hľadiska jazykového aspektu sa film Potopa natáčal v rusínčine, čo vytvára autentickú atmosféru, hoci ide o jazyk, ktorý sa na Starine už nehojne používa. V súvislosti s filmom vyvstáva otázka, prečo je dôležité zachovať jazykové korene aj v súčasných dielach. Gonda sa zamýšľa nad tým, akú úlohu jazyk hrá v odovzdávaní kultúrnych hodnôt a identít.
Režisér je nadšený z výsledku a teší sa na divacké reakcie, pričom darkwet sa po premiére v Snine, kde film videli prví diváci, objemne nadchlo. Je presvedčený, že film vyvolá diskusie a zamyslenia nad ťažkými témami migrácie a straty domova, ktoré sú v dnešnej dobe stále aktuálne.
