Chce na nás Fico strieľať?
Na nedávnom zhromaždení v Bratislave, kde si účastníci pripomínali Nežnú revolúciu, sa atmosféra zmenila na zvlášť napätú. Robert Fico, obklopený ozbrojenými ochrankármi, pripomínal niekdajšiu moc, ktorá sa snažila zastrašiť opozíciu. Jeho spôsob prejavu a správanie boli pre mnohých znepokojivé, akoby sa ocitli v čase, kedy politická diskusia nemohla existovať bez hrozby represie.
Na chodbe policajnej stanice U dvoch levov, kde sa v minulosti vyjednávalo o slove a tolerancii, bolo videnie pokrivené. Fico dnes, ako niekdajší komunistický aparatčik, opäť zisťuje, akú moc má nad mladými ľuďmi. Jeho argumenty sa zdajú byť ako staré znaky z osemdesiatych rokov, strácajúc akúkoľvek relevanciu pre modernú spoločnosť. Jeho správanie, keď zastrašoval študentov, evokovalo spomienky na totalitné praktiky, ktoré sa už zdali dávno prekonané.
Obavy o slobodu názoru sa prehlbujú, keď sa politik, ktorý sa odvoláva na „rešpekt k inému názoru“, sám správa bez akéhokoľvek rešpektu. Skutočnosť, že Fico komentoval spôsob obliekania študentov s istou nadutosťou, predstavuje alarmujúcu paralelu s chovaním polície na začiatku deväťdesiatych rokov, keď jednotlivci bojovali za právo na vlastný hlas.
Teória rešpektu, ako ju prezentuje Fico a jeho strana Smer, sa stáva paradoxom. Od chvíle, keď sa stala politickou namiesto morálnej, stráca svoje čaro. Spoločnosť sa voči jeho výzvam zdá čoraz viac odmietavá, pričom spoločenské normy a hodnoty sa posúvajú k väčšiemu rešpektovaniu rozmanitosti názorov, a odmietajú akékoľvek silové praktiky, ktoré sa snažia manipulovať realitu.
Na záver, je dôležité sa zamyslieť nad tým, aké posolstvo a pandémia strachu sa nesie z Fico uvažovania. Jeho videnie sveta zahalené v nostalgii za starými dobrými časmi naznačuje, že bez ohľadu na pokrok sa história môže stáť pred nás a pýtať sa: Kam sa posúvame, ak sa takíto politici opäť dostávajú do popredia?
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/chce-na-nas-fico-strielat-pise-michal-havran
