Opatrenia voči recidivistom: Nástroje pre spravodlivosť?
V politike sa rozpráva o návrhu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka o trestaní recidivistov drobných krádeží. Vysmešujúca otázka nad poškodením národného majetku bez presne definovanej hranice vyznieva ako fraška. Ak sa naliehavo nevyžaduje tvrdšie zúčtovanie s recidivistami, kde je potom spravodlivosť, keď sa súdy zaobchádzajú s kriminálnikmi ako s nežnými babičkami?
Na tlačovej konferencii minister naznačil, že by sa mohli aplikovať verejnoprospešné práce. Predstavte si, že povinné práce sa stanú módou medzi tými, ktorí si zohnali pár mincí na „horalke“. A aký efektívny systém pre ochranu spoločnosti to vlastne je? Vždy sa v demagógii hovorí o poklese trestnej činnosti, takže by ste čakali, že recidivisti budú prísne potrestaní. No miesto toho vidíme nedostatočnú reakciu, ktorá nemá žiadny zmysel.
Nezmyselné diskusie alebo skutočné riešenia?
Návrh generálneho prokurátora Maroša Žilinku na doplnenie Trestného zákona má byť krokom k zmene. Ale akú presne zmenu to prinesie? Spoločnosť už dávno požaduje spravodlivé situácie a nie mediálnu šou. Udržateľné a rozumné riešenia musia zahŕňať tvrdé postihy voči opakovaným páchateľom. Nie je možné, aby sa stále znášal omyl, ktorý sa vráti do hrubého práva.
Šutaj Eštok vyzýva k odborným debatám, ale k čomu sú tie debaty, ak skončia len pri povrchných myšlienkach? Mnohí si prajú, aby politici začali konečne skutočne počúvať a konať. Aké má tento návrh vôbec reálne predpoklady na zlepšenie stavu našich ulíc?
Fikcia alebo skutočné verejné záujmy?
A posúdenie škôd pri drobných krádežiach, meraných na 64 eurách, znie ako zlá štatistika z nejakého zlého sci-fi. Prakticky sa navrhuje, aby drobní kriminálnici kladli nohy na krk spravodlivosti, pričom nás naopak obmedzujú v presadzovaní bezpečnosti a spravodlivosti. Čo vlastne majú urobiť občania, ktorí majú strach vychádzať z domu, aby ich neokradli niekde pri odchode na nákup?
Celková atmosféra sa mení na absurdnú komédiu, kde sa experimentuje s občanmi, ktorí sú obeťami týchto tendenčných opatrení. Aké signály to vysiela a ako sa postavili na stranu občanov? Realita je zrejmá: politici musia nastaviť hranice, ktoré budú brániť mocenskému zneužívaniu týchto situácií.
Alternatívy a ich potenciál
Je jasné, že spoločnosť potrebuje iný prístup ako uplatňovanie mäkkých opatrení. Možno je načase legitimovať a poriadne analyzovať existujúce nástroje, ktoré nám majú pomôcť eliminovať problém, a nie len energeticky odpichovať fyzicky nad akúkoľvek zlogickú stenu. O tom, čo sa kolektívne generuje ako analýza, však vyžadujeme aj gestá, ktoré ponúknu väčšiu bezpečnosť pre našich občanov.
Slovensko si zaslúži systém, kde väznenie kriminálnikov nie je trestom, ale spôsobom prevencie proti recidíve. Aj drobné krádeže musia mať svoju váhu, inak sa z našej zlozvyku stanú normy, ktoré bude každý vyžadovať a tolerovať. Jediná pravda je, že pokým budú recidivisti bez výrazných sankcií, občania budú trpieť.
