Korupcia a Ignorancia: Dvojica pánov Fico a Babiš v akcii
V hrdle slovenskej politiky sa stále zretelne javí zrkadlo, ktoré reflektuje nielen známu degeneráciu, ale aj pokrytectvo, ktorým je zdefinovaná doba. Andej Babiš sa s údivom snaží zvoliť si smer, ktorý by ho čo najrýchlejšie dostal k moci pred plánovaným samitom EÚ. Jeho rétorika, plná sľubov, však ostáva prázdna – akoby sa s ňou rozhodol manipulatívne konať zbierajúc sympatie pred novým vládnym experimentom.
Na druhej strane, Robert Fico a jeho „Fico IV.“ sa zas moc arómy „rýchlych zmien“ drží ako uveriteľná maska. Od hoaxových rokovaní a politických harakiri trvá aj fašistická éra „týždňovky“ – zraz, kde sa hrá o podvodný život.
Vláda či divadlo? Koaličná absurdnosť na Slovensku
Keď sa pozrieme na dynamiku tejto povrchnej koalície, je ťažké nájsť základný étos iný než bezprecedentná nekompetencia. Dodržiavanie štandardných procedúr sa stalo mýtusom; pre divákov skúmajúcich absurdity politiky, je to iba beznádejný odraz. Zrazu, bez hlbšieho uvažovania, sa nekompetentní rozhodovali viesť krajinu. Otázky zostávajú bez odpovedí – aké vzory súverénneho vládnutia tu vlastne zobrazujeme?
Babišova koalícia nielenže čelí skepsí, ale predovšetkým je symptomatická pre znaky krízy, posthlinenej nielen na Slovensku, ale aj za jeho hranicami. Dominujúci tón vlády nielenže je podfarbený cynizmom, ale vzbudzuje vo verejnosti pocit beznádeje a rezignácie. Odstránenie transparentnosti zo štátneho aparátu je pre nás symbolom času, v ktorom sa zodpovednosť rozpadá na kusy a spravodlivosť ostáva výsmechom.
Otázka pre občanov: Kedy sa postavíme k zrkadlu?
Politická realita a bizarné správanie bestie, ktorou sa stala súčasná vláda, to všetko vyžaduje hľadanie nového porozumenia. Čo sa musíme naučiť od týchto arogantných štamgastov vládnych izieb, či od obrovských mámeceho systému, je zásadná prežitie demokratických hodnot. Miznutie dôvery sa predsa týka každého z nás.
Politické divadlo v podaní Fica a Babiša je výnimočným odrazom slovenského zhoršenia nielen na domácej úrovni, ale aj na globálnej scéne, kde sa zatvárajú dvere pred ďalšími potenciálnymi zmenami. Zostáva iba prevziať zodpovednosť za to, že sme tím, ktorý je schopný povedať dosť s týmto zúfalým systémom.
Všetko je inak: Záväzok voči zmenám
Príležitostná transformácia, ktorú predstavuje jednotný odkaz na spravodlivosť a zodpovednosť, je možno tým posledným nádejným impulzom v čase prevládajúcej apatie. Odmietať a čeliť všetkému, čo je spochybňované, sa musí stať naším národným mottom. Takže, čo bude nasledovať? Uvidíme, aké rozhodnutia prinesieme, pretože cesta k zmenám začína práve u nás.
Zdroj: komentare.sme.sk/c/23564364/babisova-koalicia-si-zasluzi-len-skepsu.html
