Korupcia alebo nezmyselné skrátenie financií pre chudobné okresy?
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie sa stalo terčom vážnych obvinení od opozičného hnutia Progresívne Slovensko. Títo aktivisti jednoznačne naznačujú, že rezort svojvôľou a aroganciou znižuje prostriedky na rozvojové projekty v najchudobnejších oblastiach Slovenska.
Najvýraznejšie zaznieva prípad okresu Gelnica, ktorému ministerstvo bez akéhokoľvek upozornenia skrátilo dotácie o 60-tisíc eur. Tieto peniaze mali smerovať na kriticky dôležité projektové zámery, pričom ministerstvo sa bráni, že všetko je vporiadku a že iba postupuje podľa vlastného plánu.
Arogancia alebo transparenčnosť?
Členka Výboru Národnej rady, Jana Hanuliaková, otvorene kritizuje prax odoberania prostriedkov, bez akýchkoľvek konzultácií či objasnení. Sťažuje sa na nezrozumiteľné zamietnutia projektov, ktoré dokonca spĺňali všetky formálne požiadavky, pričom ministerstvo sa správa ako autokrat, nie demokraticky zvolený úrad.
Okresný úrad varuje pred neštandardným konaním zamestnancov ministerstva, ktorí požadujú dodatočne hodnotiace tabuľky pod hrozbou vetovania už schválených projektov. Takýto prístup len potvrdzuje, že ministerstvo sa nesnaží o spravodlivé rozdeľovanie zdrojov, ale skôr o presadzovanie vlastných záujmov.
Kde sú naše priority?
MIRRI tvrdí, že Gelnica neprišla o peniaze, pretože mu ostávala celá alokácia. Tieto slová však znejú prázdne a bez váhy, keďže väčšina zameraní na regionálny rozvoj je pod zámkom. Zaujímavé je, že ministerstvo obhajuje projekty, ktoré len okrajovo plnia ciele rozvoja regiónu, namiesto podporných projektov, ktoré by mohli skutočne zmeniť životy obyvateľov.
Tento proces samozrejme vzbudzuje otázky o tom, kto naozaj ťaží z rozhodovania vlády. Niektoré projekty, ako oprava baníckeho múzea, majú veľký potenciál prilákať návštevnosť a zlepšiť ekonomickú situáciu, zatiaľ čo nielenže sú zamietané, ale aj ignorované.
Za zatvorenými dverami
Pani Hanuliaková vyzýva ministra Samuela Migaľa, aby prevzal zodpovednosť a začal konať voči skandálnym praktík, ktoré obmedzujú možnosti miestnych samospráv. Znepokojenie vzbudzuje aj opakované arogantné správanie zamestnancov, ktorí sa neboja zasahovať do hodnotenia projektov, pričom ich zámery ostávajú záhadou.
Celkový obraz naznačuje, že politika rozhodovania o alokácii prostriedkov zlyháva, a tým bráni pokroku na miestnej úrovni. Progresívne Slovensko a ďalšie zainteresované strany sú nútené klásť otázky a byť ostražité, pokiaľ ide o transparentnosť a spravodlivosť vo financovaní.
