Sloboda a Solidarita, podnet na Generálnu prokuratúru
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) sa ocitla na warpath proti Fondu na podporu umenia (FPU), ktorému kladie za vinu nielen nečinnosť, ale aj porušenie zákona. Témou je absencia potrebných smerníc a cieľov, ktoré mali byť prijaté už v priebehu tohto roka, čím sa výrazne zoslabila efektivita a transparentnosť celého fondu.
Očakávania a realita
René Parák, predstaviteľ SaS, výstižne poukazuje na fatálne následky, ktoré tento stav spôsobuje. Rada FPU sa vôbec nevie pohnúť dopredu, čo má priamy dopad na schopnosť riaditeľa fondu pripravovať zásady a priority, a tým aj na rozhodovanie o alokácii verejných zdrojov. Nezverejnenie harmonogramov a výziev do procesu verejnej kontroly privádza kultúrnu scénu do chaosu.
Kritika zo všetkých strán
Za posledný rok sa síce schválila nová podpora pre rok 2026, no jej obstarávanie je spochybňované odborníkmi z kultúrnej obce, ktorí varujú pred hrozbou oslabovania regionálnej kultúry, a predzvesťou sťaženého prístupu k kultúre pre širokú verejnosť.
Pochybnosti o budúcnosti kultúry
Parák zdôrazňuje, že neprijatie kľúčových cieľov od začiatku roka je signálom porušovania povinnosti konať v prospech verejnosti. Kým fond predovšetkým mal podporovať umenie, jeho aktuálne rozhodovanie sa zdá byť v rozporu s obhajobou záujmov kultúrneho a kreatívneho sektora.
Hlas Matúša Oľhu
Matúš Oľha, predseda Rady FPU, takisto defenduje svoju pozíciu, avšak jeho protiargumentácie, tváriace sa ako snaha o narovnanie predchádzajúcich deformácií, nepresviedčajú. Kritici poukazujú na otázku, či nová štruktúra nemôže priniesť ďalšie nežiaduce efekty na dynamiku kultúrneho diskurzu.
Čo môže priniesť budúcnosť?
Súčasný stav je varovaním pre umelcov a organizátorov, ktorí sa snažia o rozvoj kultúrnych aktivít. Prichádza čas, kedy kľúčové rozhodovanie o podpore umenia sa dostáva do pozornosti vyšších inštitúcií. Obavy z nedostatkov transparentnosti a neefektívneho riadenia sú len vrcholom ľadovca.