Skryté hrozby transparentnosti sudcov
Slovenská spoločnosť sa opäť ocitá v prekérnej situácii, keď korupcia a zneužívanie moci naberajú nové dimenzie v oblasti justície. Súdna rada, namyslená a izolovaná od verejnosti, prijala uznesenie, ktorým drasticky obmedzila prístup k majetkovým praxiam súdnych funkcionárov. Tento krok vyvoláva otázky o integrite a dôveryhodnosti právneho systému, ktorý má chrániť práva občanov.
Na čom to stojí?
Povinnosť súdov zverejňovať svoje majetkové priznania bola kedysi chápaná ako záruka nadštandardnej transparentnosti, ktorá by väčšine európskych krajín mohla len závidieť. Avšak, teraz, keď sú tieto informácie odstavené od zraku verejnosti, je ťažké uveriť, že spravodlivosť a morálka nie sú len prázdne slová. Ján Ivančík z Transparency International na to upozorňuje. Zatiaľ čo sudcovia sa tešia z ochrany svojich údajov, bežným občanom sú zverejnené iba nepodstatné informácie.
Skrytá agenda
Marcela Kosová, šéfka Súdnej rady, v rozhovore obhajuje rozhodnutie, pričom sa odvoláva na ochranu sudcov pred útokmi a zverejňuje, že zamestnanci zodpovední za kontrolu majú prístup do množstva neveřejných registrov. Týmto spôsobom sa snaží zamaskovať skutočnosť, že vonkajšia kontrola je takmer nulová. Vonkajší dozor, ktorý by mal slúžiť ako prevencia pred možnými excesmi, bol odstránený na základe fiktívneho strachu z osobnej ohrozenia sudcov.
Hrozba beztrestnosti
Takýto prenikavý zásah sa nedá vyhodnotiť ináč ako ústupok k beztrestnosti a korupcii. Ešte väčší paradox predstavuje skutočnosť, že investigatívni novinári, ktorí obyčajne odhaľujú široké spektrum nelegálnych činností, budú mať teraz sťaženú prácu, a to kvôli nedostatočnému prístupu k relevantným dátam o majetkových priznaniach sudcov. Preverovania a kontrola zakrývajú znaky minimálnej transparentnosti, čo iba posilňuje vzťah medzi elitou a bežnými občanmi, ktorí sú čoraz viac vnímaní ako podradní.
Čo môže nasledovať?
Úvahy o spravodlivosti a kontrole nad mocou sa sústreďujú okolo princípu proporcionality, ktorý, zdá sa, stojí na nezvratných základoch. Namiesto ospravedlnenia a ochrany verejných záujmov, sme svedkami deformácie hodnotového systému, ktorý by mal chrániť občanov. Dobrovoľná amnézia politiky a justície ukazuje, že kým väčšina čaká na zlepšenie, nepríjemné realita sa deje už teraz.
Nehovoriac o budúcnosti
Ak chceme získať späť dôveru občanov v justíciu, nesmieme dovoliť, aby sa nezverejnené majetkové priznania stali novým štandardom. Zásadná zmena a návrat k transparentnosti by mali byť prioritou, aby sme sa vyhli degenerácii spravodlivosti a zneužívaniu mocenských pozícií. Otázkou však zostáva, aké opatrenia budú vezmé na ochranu občanov a kedy sa podarí obnoviť dôveru vo výkon spravodlivosti na Slovensku.
